Čo vidieť v Grónsku? Narval a ľadové medvede v Grónsku

Úplne iný svet. Prekvapivo farebný a exotickejší ako si myslíte. Čo len už môže byť v krajinách večného ľadu, myslel som si. Tento január som strávil v Antarktíde a zmenil som názor. Všetci sme boli nadšení. No a teraz Vás zdravím z najväčšieho ostrova sveta a opäť, všetci sme nadšení. Žeby "biela snežná slepota?"  Len hodinku a pol z centra Reykjavíku a všetko je absolútne iné. Presadli sne do krásnej červenej helikoptéry a doleteli do najväčšieho mesta Východného Grónska, ktoré leží vo fjorde plnom malých lososovytych rýb, ktoré Inuiti volajú Amma a my capelin. Ammassalik je oblasť a ostrov na kt sa teraz pohybujeme. Ostrov má rozlohu 772 km2. Fjord dole pod našimi oknami vyzerá ako jazero a preto sa mestečko nazýva Tasilaq = "ako jazero" - je to jediné mestečko na ostrove. Okolo nás sú Vysoké Tatry. Špicaté hory, nádherné hory, najvyšší má iba 1352m no pocitovo sa cítim ako o kilometer vyššie. Včera poobede som vybehol na peak Qaqqartivakajik, ktorý Daní volajú Sømandsfjeldet ( čosi ako vrch námorníka) odtiaľ som mal oblasť pod nami ako na dlani. Na jednej strane pohľad na more plné ľadových krýh a na 41 km dlhý hlavný Ammassalicky fjord, na druhej na nás obrovský ostrov. Na dohľad vidím 19 plies, niektoré kaskádovito pospájané vodopadikmi. Prechádzam lúky plné fialových a modrých kvetov. A ani jediný komár! Na túrach čo som tu za 3 dní urobil som doteraz nestretol ani jedného človeka. Príroda je nádherná a je celá iba pre vás. Cez deň chodíme v krátkych rukávoch a zrejme sa tu opálime. Už sa teším, keď Vám o Grónsku premietnem. Väčšinu fotografií robím z okná hotela, v ktorom bývame. Jednoznačne najlepší hotel ( 800 km severne ani južne nenájdete lepší a vo vnútrozemí hotely nie sú) ale hlavne úžasná lokalizácia a ja viem, že už tu fotografiu mám 30 krát, no teraz je opäť iné svetlo a ja to cvaknem. Takýto krásny výhľad z hotela som ešte nemal. Ani z Kempinskeho v Tatrách ani z 6 hviezdičkového Oberoiu, kde som sa pozeral na Taj Mahal. Neviem sa vynadívať. Ľadové medvede sem teraz v lete nechodia, ale túto zimu dole na zamrznutom fjorde ľudia lovili ryby vo vysekanom ľade a zrazu sa na nich najväčšia šelma (2x väčší než tiger) rúti. Každý je tu na východe Grónska ešte lovec a tak maco nemal šancu. Nanuq dorastá až na 680 kilo (niektoré jedince nad 1000 kg) a z ľadových krýh loví tulene. Zaňuchá ich dieru a čaká kým sa prídu nadýchnuť a potom svojimi tuhými tmavohnedými pazúrmi hrabne a 400 kg tuleňa vytiahne von a prekusne mu lebku. Niekedy uloví aj slabšieho mroža či belugu a nepohrdne veľrybou mrcinou- veď Arktída je jednou skvelou chladničkou.  Pláva rýchlosťou až 10 km/h a našli ho až 300 km od brehu a dokáže bežať 40 km/ h. Keď vás napadne hnedý medveď tak máte šancu, že ak sa " robíte mŕtvym", nechá vás na pokoji.  Biely vec dokonči. Keď medveď ide po vás, účinkuje silné búchanie plechových predmetov o seba- na hluk v tomto tichú zvyknutý nie je. No a potom utekať preč od mora, do vnútrozemia. Tam sa mu nechce. V zime je tu veľa medveďov a nás dánsky čašník, ktorý je tu už tretí rok spomína ako ho stretol pri poste asi 3 minúty od hotela. "Medvede sa tu ľudí boja, vedia že toto sú dobrí lovci. Západní Grónčania "východniarov"podceňujú, tvária sa, že tu na Východe sú primitívy. Východ je oveľa tradičnejší, neporovnateľne autentickejší" A tak to pripadá aj mne. Exotiku, ktorú v Antarktíde dokresľovali tučniaky, tu pre mňa dokresľujú Eskimáci, uff, neznášajú ak ich takto človek volá. Oni sú hrdí Inuiti, aj keď surové mäso jedia. Včera sme boli všetci na večeri v rodine. Mali sme tuleňa. Väčšina ľudí sa tu živí tuleňmi a tých je stále strašne veľa. Na malých člnkoch vyrážajú na lov, zaharpunuju tuleňa a potom ho na skalách zvliekajú z kože. Jedia ho častú surového ako aj ich psy, ktoré sú priviazené po 12 kusov za mestečkom. My sme však mali vareného tuleňa. Mali sme dohodnuté stretnutie na 19.30 a už nás čakali. Modrý dom pri poliklinike. Toto bola adresa, kt sme dostali a keďže v mestečku poznáme každú jednu ulicu, našli sme to na prvý raz. Čisto, útulne, pekne naservírované, na obrovskom televízore sa premieta prezentácia fotografií z mestečka. Aj fotograf je tou nádherou fascinovaný ako ja. "To je profesionálny fotograf?" pýtam sa. " Nie to je môj otec, sedí vo vláde v Nuuku. Moja mama je zo západu a tak rozumieme aj západniarom. Podľa rodicou toto je najkrajšie miesto v celom Grónsku a tak sa sem presťahovali." Mama vyzerá absolútne inak fyziognómiou, podobne aj delegácia z Nuuku, kt jecteraz v našom hoteli. " západniarov tu všetci neznášajú. Nerozumia si ani slovo,absolútne nič!" hovorí nás čašník a obzerá sa aby ho nikto nepočul. Hneď by ho vyhodili. Tieto vzťahy medzi západom a východom sú tabu. Spolu je Grónčanov 56000 a nerozumejú si a neznášajú sa. Vraj okolo Grónska našli najväčšie náleziská ropy na svete. Naša hostiteľka, kt otec je politik sa dušuje, že do 10 rokov sa od Dánska odtrhnú.  Bude to tu ešte zaujímavé. Vyrážame na more. Dánsky morský vlk vedie loď opatrne. Veď do polovice júna sa kvôli kryhám plaviť nedalo a o mesiac budú opäť problémy. Ľadové kryhy, sa majestátne plavia fjordom ako nádherné bielomodré sochy. "aha veľryby, sú dve" ukazuje námorník. Bohužiaľ Narval to nebol. Táto veľryba, ktorej jeden zub špirálovité dorastá do úctihodných rozmerov, je tu bežná. Naša hostiteľka nám hovorí, že najviac milujú kožu z Narvala. Teraz ju však majú zmrazenú a tak si túto gurmánsku špecialitu musím nechať na druhý raz. Zub Narvala zvykli predávať v Európe ako roh jednorožca. Teraz z neho Inuiti vyrezávajú nádherné amulety. Jednu dielňu máme dole pod hotelom. Tie figúrky, "tupilaq"  pôsobia ako woodoo a šaman nimi môže zakliať nepriateľa. treba si dávať pozor čo človek kupuje. Sú to malé prepracované umelecké dielka. Cítim z nich silu ako z masiek Afriky, či zapadlych ostrovov Indonézie.  Zrazu sa mestečkom ozve silné kvílenie a následný štekot. Je to najsilnejší zvuk aký tu počuť. Je čas kŕmenia psov. Teraz v lete sú pripútaní za dedinou a drevené sánky ležia vedľa nich. No o chvíľu opäť napadne sneh, fjord zamrzne a  psy budú opäť najdôležitejším dopravným prostriedkom. Grónsko s BUBO je luxusnou exotikou. Zvládne ju každý, no kde chce môže si aj zašportovať. Je 7.00 ráno ( už 2 h je slnko) a ja sa idem prebehnúť do hôr, ktoré začínajú ihneď za našim hotelom. Nech som na deviatu na raňajkách. Čau.