Spev veľryby

Grónsko je úžasná krajina. Úplne iná, než čokoľvek som dovtedy navštívil. Moja prvá cesta sem viedla do Narsarsuaqu. Letecky. Po pristátí netrvalo dlho a ocitol som sa na malom motorovom člne. Uháňali sme asi 40 kilometrov za hodinu pomedzi kryhy, uvoľnené z ľadovcových jazykov, voľne plávajúce vo fjordoch. Za jednou zákrutou skipper spomalil. Ukázal mi prstom na miesto niekde pomedzi kryhy a povedal: „Tam je veľryba!“ zrazu, ani nie sto metrov od nás, sa vynorila chrbtová plutva veľkého tvora. Zas sa vnorila do mora. Chvíľku nič nebolo vidieť. Zrazu sa ozval zvláštny zvuk. Nikdy pred tým som nič také nepočul. Snáď len v dokumentárnych filmoch. Veľrybí spev. Bol silný a prenikavý. Niekto by si pomyslel, že to je plač. No bol nádherný. Bol tak silný, že som pod nohami cítil, ako vibruje podlaha člnu. Vtedy bolo vidieť zvuk, vibrácie. Veľryby spolu komunikujú na dosť veľké vzdialenosti, to je známe, no počuť spev naživo je trošku iná káva. Vtedy človek uverí. Neopakovateľný okamih trval ešte pár sekúnd, a potom sa veľryba s pozdravom stratila v hĺbke fjordu.