Grónske ľadovce

Krásne slnečné letné ráno, teplučko, viditeľnosť kam oko dovidí. Bezvetrie a dokonca málo muchničiek. Začiatok dňa ako stvorený na ďalšie lovenie zážitkov na expedícii po grónskych fjordoch. Nabalil som kajak, skontroloval vodotesnosť a vhupol rovno do príjemne chladného mora. Azúrová voda sa trblietala spolu s ľadovými kryhami, okolo ktorých som pádloval. Odrážala blankytné nebo a voda bola tak pokojná, že vlievala pokoj do samého človeka. Pádlo jemne a pokojne krájalo vodu ako nožík do masla a doobedie prechádzalo do času obeda. Kryhy okolo sa lenivo prevaľovali z jednej strany na druhú. Sem–tam sa nejaká rozpadla. Vpádloval som do takej väčšej lagúny. Plno krýh, bezvetrie, a voda sa nehýbala. Až som sa bál vnoriť pádlo do vody, aby som neporušil to kráľovské ticho a pokoj. Počúval som ničotu. Pískalo mi v ušiach. Spravil som pohyb. Ale nedalo mi, zakričal som z plného hrdla. Zvuk sa stratil niekde v kryhách. To ticho zožralo všetku ozvenu. Na široko‒ďaleko som bol sám.. neopakovateľné. foto: GOPRO HERO 4 BLACK