Fórum

33 príspevkov

30

11:27

apr

2020

Lákavé ovocie Patagónie Viac o krajine

Lákavé ovocie Patagónie

Lákavé ovocie Patagónie Mestečko El Calafate ležiace na brehu jazera Argentino žije najmä z turistiky. Je akousi vstupnou bránou do obľúbeného národného parku Los Glaciares, v ktorom môžete sledovať krásu hneď niekoľkých majestátnych ľadovcov. Krásu tunajšej krajiny zdôrazňoval aj Martin Kukučín, ktorý sem rád chodil na dlhé túry. Názov mestečku El Calafate dal krík typický pre túto oblasť. Dnes je jeho výskyt zriedkavejší ako v minulosti, ale určite ho v okolí mesta uvidíte. Typický je svojimi žltými kvetmi, ktoré kvitnú počas patagónskej jari, teda počas našich jesenných mesiacov.  Keď jeho plody dozrejú, sú to malé tmavofialové bobuľky, ktoré sú jedlé. Sila, ktorú majú tieto bobule pochádza zo starej indiánskej legendy dcéry náčelníka Aonikenka, známeho ako Calafate. Toto mladé dievča malo ohromujúce, žiariace zlaté oči, ktoré upútali pozornosť nejedného mládenca . Selk'nama, mladík z iného kmeňa jej čaru neodolal a čoskoro sa do seba zamilovali. Keďže si boli dobre vedomí toho, že ani jeden kmeň neprijme ich vzťahy, rozhodli sa utiecť od svojich rodín, aby boli spolu. Aonikenk nevedel o ich skutočnej láske, obviňoval zlého ducha známeho ako Gualicho a tvrdil, že posadol dievčinu Calafate. Aby zabránil ich úniku, náčelník sa poradil s miestnym šamanom, ktorý vykonal kúzlo a premenil mladé dievča na nízky zelený krík. Selk'nam, sám a zdevastovaný bez svojej lásky, čoskoro zahynul žiaľom na zlomené srdce. Počas patagónskej jari má ker Calafate žiariace zlaté kvety, o ktorých sa hovorí, že sú očami mladého dievčaťa, a šaman, ktorý sa cítil previnile za škodu, ktorú spôsobil, premenil kvety na jedlé bobule, o ktorých sa hovorí, že tvoria srdce Calafate. Či už veríte tomuto starodávnemu príbehu alebo nie, legenda hovorí, že kto ochutná calafate, určite sa raz vráti. Ochutnajte lahodnú zmrzlinu vyrobenú z ovocia calafate v jednej z TOP reštaurácií.

20

11:20

apr

2020

Patagónska veľká päťka Viac o krajine

Patagónska veľká päťka

Patagónska veľká päťka Podobne ako na safari v Afrike, aj v juhoamerickej Patagónii môžete sledovať zaujímavé druhy živočíchov. Tento región možno neoplýva tou najbohatšou faunou a flórou, no častokrát tu stretnete endemické druhy rastlín a živočíchov charakteristické pre túto oblasť. Pri našom presune z argentínskeho mestečka Calafate do národného parku Torres del Paine v Čile máme slušnú bilanciu v pozorovaní viacerých tamojších živočíchov. Poďme si predstaviť päť typických zvierat obývajúcich patagónske stepi. Čo sa nám takmer vždy podarí vzhliadnuť je lama guanaco (na fotke). Tieto lamy stretnete vo voľnej prírode v blízkosti ciest v početných čriedach. Majú veľmi kvalitnú vlnu, ktorá sa využíva sa pletenie svetrov, pončov alebo ponožiek, a z kože vyrobíte kvalitnú obuv. Rozdielov od lamy a alpaky, ktoré stretnete v stredných oblastiach Ánd v Peru a Chile, je hneď niekoľko - od veľkosti, tvaru hlavy, kvality vlny, aj v tom, že lama guanaco spolu s peruánskym národným zvieraťom vicuñou sú divoko žijúce živočíchy, kdežto lama a alpaka sú domestikované ľuďmi. Druhým typickým zvieraťom je pštros ñandú choique. Je to nelietavé, ale veľmi rýchle zviera (dokáže vyvinúť rýchlosť až 70 km za hodinu). Toto zviera pozoroval aj britský velikán Charles Darwin a zistené výsledky prispeli k vyhotoveniu jeho evolučnej teórie. Pomenovanie ñandú guazu pochádza z jazyka guaraní a znamená veľký pavúk - práve kvôli komickému behu s roztiahnutými krídlami. Pri troche šťastia nám nad hlavou krúži ďalší typický živočích - kondor andský. Tento dravý vták sa vo voľnej prírode dožije až 50 rokov a disponuje druhým najväčším rozpätím krídel na svete. Charles Darwin v rámci svojich pozorovaní v 19.storočí zistil, že za pol hodiny nepotreboval kondor mávnuť krídlami ani jeden jediný krát. Kondory totižto využívajú priaznivé patagónske vetry, a tým šetria svojou energiou. Štvrtým typickým zvieraťom tohto regiónu je plachý dravec - puma americká. Je veľmi vzácne túto šelmu stretnúť vo voľnej prírode. Je zákonom chránená a častokrát sa maskuje tak sofistikovane, že ju jednoducho nespozorujete, no ak sa tak stane, je to zážitok na celý život. Posledný živočích v rámci našej BIG 5 je najmenší žijúci jeleň na svete zvaný pudu (latinsky Pudu Pudu). Názov pochádza z jazyka indiánskeho kmeňa mapuche, a výška v kohútiku je len 32-44 cm. S dĺžkou len 85 cm patrí medzi kriticky ohrozené druhy. Okrem hore uvedených živočíchov tu nájdete aj patagónsku líšku, divoké kone, andského šakala, skunka patagónskeho, chilských kolibríkov, vzácne druhy kačiek a vodných vtákov, chráneného jeleňa huemul, viscachu – hlodavca, ktorý vyzerá ako zajačik, plameniaka červeného, vtáka Karakara Pásikavá (Cara Cara) a mnoho mnoho ďalších živočíchov.

19

12:10

apr

2020

Zažite s nami deň v najkrajšom národnom parku v Chile Viac o krajine

Zažite s nami deň v najkrajšom národnom parku v Chile

Zažite s nami deň v najkrajšom národnom parku v Chile Národný park Torres del Paine zaradilo UNESCO v rebríčku najkrajších národných parkov na úctyhodné 18. miesto. Rozprestiera na území čilskej Patagónie, v južných oblastiach pohoria Ánd, a ponúka neuveriteľné panorámy. Majestátne hory, tyrkysové jazerá a obdivuhodné ľadovce. Torres v preklade zo španielčiny znamená veže a paine sa z jazyka pôvodného indiánskeho kmeňa Tehuelche vzťahuje na modrú farbu. Doslovný preklad teda: modré veže odkazujú na tri kolmé skalné masívy, ktoré dali celému parku názov. Ďalším charakteristickým skalným útvarom sú tzv. modré rohy - cuernos del paine (na obrázku). Všimnite si rozličné sfarbenie týchto 2200 až 2600 metrov vysokých granitových masívov. Tá svetlejšia bridlicová časť je z geologického hľadiska oveľa mladšia ako zvyšok najdlhšieho horského masívu na svete. Zaujímavosťou je, že práve v týchto miestach sa Andy milióny rokov dozadu začali formovať, vysvetľuje nám náš miestny sprievodca. Prechádzame naším privátnym BUBO transferom vedľa rieky Rio Paine pozdĺž ľadovcového jazera Lago Nordensköjld až k jazeru Lago Pehoe. Opäť nám počasie praje a slniečko sa na nás usmieva. Vydávame sa turistiku k malebnému vodopádu Salto Grande. Doteraz sme mali špičkové počasie, teraz je čas okúsiť silu patagónskeho vetra. Čím ste bližšie k horskej oblasti Ánd, tým viac tu pôsobí suchý juhozápadný vietor nazývaný Pampero. Inštrukcie sú jasné - so sebou čo najteplejšie oblečenie a v dvojičkách sa zakvačiť rukami jeden o druhého, aby nás vietor neodfúkol. Boj s vetrom priniesol svoje ovocie, tento výhľad naozaj stojí za to.

17

17:03

apr

2020

Ikonický výhľad na horu Cerro Torre Viac o krajine

Ikonický výhľad na horu Cerro Torre

Ikonický výhľad na horu Cerro Torre Ďalším z dvojice obľúbených trekov v okolí dedinky El Chalten v argentínskej Patagónii je túra k jazeru Lago Torre s výhľadom na majestátny vrch Cerro Torre. Opäť žulový masív, ktorý siaha do výšky 3102 metrov nad morom, je situovaný na konfliktnej hranici medzi Čile a Argentínou. Trvalo roky, pokým tento územný spor títo oddávni rivali vyriešili. Dnes je táto viac ako 5000 km dlhá štátna hranica oficiálne ustanovená, prechádzajúc cez ľadovce a vysoké Andské štíty. Pohľad na tento ikonický vrch obklopený okolitými ľadovcami je naozaj dych berúci. Miestne ľadovce sú súčasťou juhopatagónskeho ľadovcového poľa - najrozsiahlejšieho ľadového poľa na južnej pologuli (ak nerátame Antarktídu). Odlomené kúsky ľadu nájdete v lagúne Torre, no voda je naozaj studená. V tomto období môže mať okolo 2-6 stupňov. Cerro Torre však oddávna priťahoval horolezcov z celého sveta. Dodnes sa vedú polemiky o tom, kto v minulom storočí na tento impozantný masív vyliezol ako prvý. Mnohí horolezci pri pokuse o výstup zaň zaplatili životom. Pre bežných turistov vedie z dedinky El Chalten veľmi dobre značený a nenáročný chodníček práve k jazeru Lago Torre. Pohodovým tempom sa sem dostanete za 3 hodinky, a tu sa vaša púť končí. Pri slnečnom počasí sú tieto výhľady fascinujúce, nezabudnite však rátať s vrtkavosťou počasia - v Patagónii môžete zažiť za jednu hodinu všetky štyri ročné obdobia.

16

21:26

apr

2020

Počuli ste o slávnej hore Cerro Fitz Roy? Viac o krajine

Počuli ste o slávnej hore Cerro Fitz Roy?

Počuli ste o slávnej hore Cerro Fitz Roy? Vitajte v Patagónii, rozsiahlej geografickej oblasti rozprestierajúcej sa na území Argentíny a Chile o území jedného milióna km². Nájdete tu unikátny prírodný kokteil, ktorý svojou rozmanitosťou nenájdete nikde inde na svete. Podmanivé ľadovcové polia, horské masívy, rozsiahle stepi či kryštálovo čisté jazerá. Lákadlom turistov, ktorí milujú podmanivé scenérie, prírodu a turistiku je malebná dedinka El Chalten, častokrát označovaná ako hlavné mesto trekkingu. Ide o jednu z najmladších dediniek v Argentíne, ktorá sa začala postupne rozvíjať prísunom turistov po zriadení národného parku Los Glaciares v roku 1943. V dedinke nájdete množstvo ubytovacích zariadení, vynikajúcich reštaurácií - tradičných či medzinárodných - a množstvo lokálnych cervecerií s výrobou vlastného piva. Jeden z dvoch najznámejších trekov v tejto oblasti je výstup k ľadovcovému jazeru Lago de los Tres s majestátnym výhľadom na žulovú stenu Fitz Roy. Prvýkrát sa na toto územie k brehu neďalekého jazera Viedma priplavil španielsky objaviteľ Antonio Viedma, ktorý túto horu zbadal. Pôvodne sa tento 3375 metrov vysoký masív nazýval Cerro Chaltén - čo z jazyka indiánskeho kmeňa Tehuelche v preklade znamená dymiaca hora - práve kvôli neustálej oblačnosti. O sto rokov neskôr ho objavil slávny argentínsky objaviteľ Francisco Moreno a pomenovanal ho po Robertovi Fitz Royovi - kapitánovi slávnej lode Beagle. Patagónia je charakteristická silným vetrom a celkovo veľmi nevyspytateľným počasím. Pri troche šťastia si túto 20 km trasu náramne užijete. Je tu však jeden háčik - patagónske počasie. Počas patagónskeho leta (našej zimy) zažijete jeden deň ako vystrihnutý z katalógu a v tričku s krátkym rukávom nazbierate vitamín D, no nasledujúci deň sa vám nebude chcieť vyjsť von a spoza okna budete sledovať kvapôčky dažďa a neutíchajúci vietor - taká je Patagónia - nevyspytateľná a divoká.

08

18:55

nov

2017

Off Road na konci sveta Viac o krajine

Off Road na konci sveta

Off Road na konci sveta Hneď ráno nás pred hotelom čakajú tri terénne džípy. Dnes nás totiž čaká jeden z najkrajších dní a to terénne dobrodružstvo priamo v srdci Ohňovej zeme. Pôjdeme cestami-necestami, kam by sa bežne cestné auto nedostalo a dostaneme sa tak na miesta, kde okrem nás nie je naozaj nikto. Opúšťame najjužnejšie mesto našej planéty Ushuaiu a prechádzame okolo najjužnejšie položeného lyžiarskeho strediska našej planéty, ktoré sa volá Cerro Castor (Bobrí vrch). Práve tu si pred pár mesiacmi zranila Veronika Zuzulová svoje koleno pri tréningu. My to radšej neskúšame. Aj tak je už asi tri týždne po konci sezóny. Zastavujeme na vyhliadke a fotíme blankytne Lago Fagnano, ktoré je najväčším jazerom Ohňovej zeme. Následne sa už vydávame na naše offroadove dobrodružstvo. Schádzame z cesty a vydávame sa do naozaj ťažko zjazdného terénu. Vodiči zapínajú prídavné prevodovky a my prechádzame miestami, o ktorých sme si mysleli že to je možné len pešo. V tom začne šofér Guillermo robiť show. Za jazdy vystúpi z auta, predbehne ho, posadí sa na kapotu a nechá sa viesť. Baby v aute kričia, smejú sa a všetko točia na video. Guillermo za plynulej jazdy naskakuje do auta a pokračuje ako by sa nič nestalo. O pár minút nato prichádzame k Lago Escondido (Skryté Jazero) a džípy sa z polovice strácajú v jeho vodách. Voda špliecha všade navôkol a zasnežené vrcholky hôr v pozadí dotvárajú pôsobivú atmosféru. Po asi 2 hodinách jazdy nás šoféri vysádzajú na okraji lesa a my po vlastných prechádzame krásnym patagónskym lesom do našej chatky. Tu nás čaká prekvapenie. Choripan (žemľa s klobáskou), pravé argentínske steaky a vynikajúci Malbec. K tomu absolútne ticho a kľud týchto magických lesov. Vôňa pečeného mäsa prilákala dokonca aj normálne plachú patagónsku líšku a my si ju fotíme z pár metrov. Takto blízko som ju ešte ani ja nikdy nevidel. Po vynikajúcom obede sa vraciame do Ushuaia, kde sa dozvedáme, že naša južná dĺžka v ktorej sa nachádzame korešponduje približne so vzdialenosťou Moskvy od rovníka na severnej pologuli. To nás trochu šokuje. Veď sme na konci sveta. Nevadí. Nakúpime posledné suveníry a vydávame sa na letisko na let do Buenos Aires. Dovidenia Ushuaia. Dovidenia koniec sveta. 

08

12:59

nov

2017

Na konci sveta Viac o krajine

Na konci sveta

Na konci sveta Ako polárnici sa cítime aj nasledujúci deň. Balíme totiž naše 'vybavenie' a z El Calafate prelietame do najjužnejšieho mesta nasej planéty - mesta Ushuaia. Od Antarktídy nás oddeľuje už len Cape Horn, Drakeov prieplav a 1000km. Bližšie sa k 'bielemu kontinentu' z hlavnej masy pevniny už nedostanete. Práve preto odtiaľto na Antarktídu vyráža veľká väčšina polárnikov a ich antarktických expedícii. A teraz sme tu aj my. Fin del mundo - na konci sveta. Je to naozaj zvláštne, ale je to cítiť aj vo vzduchu, že sme úplne na konci. Vidíte more, pozeráte sa na obzor a zdá sa vám, že práve tam musí byt ten vodopád do ničoty z okraja dosky, kde končí svet. Aj keď je guľatá ... My sa hneď na začiatok spoznávania Ohňovej zeme, druhého najväčšieho ostrova po Grónsku, vydávame do rovnomenného národného parku - Tierra del Fuego. Je prekrásny. Hory, sneh, jazerá, kone, divoké rieky, patagónske lesy, stromy a nikto. Nikde nikto - veď koniec sveta. Obedujeme priamo v národnom parku, v jednom z plastových eko-stanov, ktoré sú rozmiestnené po celej Patagónii. Slniečko krásne hreje a my si užívame tu neskutočnú pohodu a samotu. Naozaj ten pocit stojí za to. Úplne tu vypnete. Navštevujeme aj posledný bod Pan-americkej diaľnice, najdlhšej sústavy ciest našej planéty, ktorá má 48 tisíc km. A tu končí. Lebo koniec sveta. O ďalšej prechádzke patagónskym lesom už ani nebudem písať, lebo sa to nedá pochopiť. To treba zažiť. Rovnako ako treba ochutnať obrovského kraba kráľovského nazývaného centolla, ktorý je údajne práve tu na konci sveta najlepší. A tak ho skúšame. V reštaurácii, ktorá funguje už od roku 1893 a patrí medzi najlepšie. Na konci sveta, ktorý sa začal osídľovať až na prelome 19. a 20. storočia. Tradičnejšie už nemôže byť. Úplný koniec sveta. My však ešte nekončime. 

06

05:15

nov

2017

Ľadovo krásny Perito Moreno Viac o krajine

Ľadovo krásny Perito Moreno

Ľadovo krásny Perito Moreno Obrovská masa krištáľovo čistého ladu sa blyšti na rannom slnku a fascinuje všetkých naokolo. Odkedy sme prešli zákrutou a zbadali ju po prvý krát nemôžeme od nej odtrhnúť oči. Je magická a priťahuje naše pohľady. Nevieme prestať fotiť, aj keď máme už asi všetky možné uhly. Nič také sme ešte nevideli. Pravdepodobne nikde inde na svete nenájdete ľadovec tak obrovský, fascinujúco žiarivý a bezproblémovo dostupný ako pravé tu neďaleko El Calafate. El Perito Moreno ma na výšku takmer 70 metrov (a ďalších 120 pod hladinou jazera), na šírku takmer 1,8 km a na dĺžku niekoľko desiatok kilometrov. Taký modrý obor. Na lodi s kapacitou asi 100 osôb sa približujeme k jeho južnej stene a cítime sa ako liliputáni a naša loď sa z diaľky javí ako hračka. Stena ľadovca sa nad nami hrdo týči ako 'The Wall' v Games of Thrones, ktorá oddeľuje civilizáciu od divochov. S tým rozdielom že náš ľadovec nie je vymyslený. Vieme to aj podľa toho, že za pár minút loď pristáva na jeho západnej strane, my vystupujeme a po chvíli si pri jeho okraji nazúvame mačky. Dostávame krátku inštruktáž ako sa pohybovať po ľadovci a o pár minút už prekračujeme prvé ľadovcové krevasy. Sú to obrovské zlomy a brázdy v lade, do ktorých by ste pri troche nepozornosti mohli spadnúť a už nikdy nevyjsť na svetlo sveta. Tieto praskliny sú vytvárané sústavným pohybom ľadovca a jeho prechodom cez nerovnosti v teréne. V hĺbke vidíme asi všetky farby modrej a je to fascinujúce. Neuveriteľný zážitok pohybovať sa po tak obrovskej mase ľadu. Ešte väčším prekvapením je možnosť sledovať let troch obrovských kondorov nad touto masou ľadu. Sú naozaj blízko. Stojíme v nemom úžase. Pripadáme si ako polárna expedícia, s tým rozdielom, že my sa môžeme večer uchýliť do nasej obľúbenej reštaurácie v El Calafate, kde si dáme lahodnú argentínsku špecialitu 'al disco' a vynikajúci argentínsky malbec. A pri tom môžeme rozjímať nad krásami patagónskych ľadovcových polí. Odporúčame zažiť. 

05

20:01

nov

2017

Cordero Patagónico Viac o krajine

Cordero Patagónico

Cordero Patagónico Dnes nás čaká jeden z tých menej náročných dní. Skoro ráno opúšťame náš prekrásny hotel Rio Serrano. Počas posledných 3 nocí sme v nom mali najkrajší vyhlaď v národnom parku Torres del Paine a možno jeden z najkrajších vôbec. Berieme kufre a prenajatou dopravou mierime na neďalekú chilsko-argentínsku hranicu. Tu kúpime posledné suveníry a čakáme na náš linkový autobus. Vybavíme výstupné formality a nasadáme do nového, moderného a veľmi pohodlného autobusu, ktorý nás odvezie do argentínskeho mestečka El Calafate. Európa by sa od kvality juhoamerických autobusov mohla učiť. V tomto smere sme naozaj pozadu. Prechádzame vstupnou kontrolou na argentínskej hranici, ktorá je umiestnená v tej 'pravej' Patagónii. Mala búdka zasadená uprostred ničoho na rozľahlých argentínskych pampách. Naozaj vtipný a pitoreskný pohlaď. My sa však z pámp presúvame do 'tierra de glaciares', zeme ľadovcov ako sa El Calafate nazýva. Na programe máme návštevu asi najkrajšieho ľadovca El Perito Moreno. Ale to až ďalší deň. Dnes po príchode si musíme užiť pohodovú atmosféru tohto mestečka a ochutnať dve z jeho špecialít - el calafate a cordero. Prvé je bobuľka podobná čučoriedke, o ktorej sa hovorí, že ak ju ochutnáte, určite sa do Patagónie ešte vrátite. Druhé je lahodné jahňacie mäsko pomaličky pečené v celku priamo na ohni. Je to patagónska špecialita a mäso je naozaj jemnučké. Spoločne s vynikajúcim argentínskym Malbecom od vinice Catena Zapata je to ta pravá gurmánska špecialita, ktorá nám dodá sily po včerajšom náročnom výstupe k vežiam Torres del Paine. A samozrejme aj na ďalšie dobrodružstvá a krásne výhľady, ktoré nás na 'konci sveta' ešte čakajú.

05

19:31

nov

2017

Veže Torres del Paine Viac o krajine

Veže Torres del Paine

Veže Torres del Paine Odchádzame ešte za tmy. Keď však vystupujeme na parkovisku pri hoteli Las Torres slnko už začína pomaly vykúkať spoza hôr a osvetľuje veže Torres del Paine. Máme prekrásne počasie, lepšie sme si ani nemohli priať. Prechádzame prvými dvoma mostami a začíname plynule stúpať do svahu pokrytom kameňmi. Dievčatá s naším horským vodcom Andresom majú rýchlejšie tempo a vidíme ich len ako malé bodky hore pred nami. Takto stúpame asi hodinu a pol, kým nedôjdeme na relatívne plochú časť kopírujúcu kaňon s riekou. Po nej pokračujeme asi 30 minút a dostávame sa k nášmu prvému plánovanému oddychovému bodu - campamento Chileno. Na tejto horskej chate si pri príjemnom zvuku praskania polien v krbe dávame čaj a kávu na posilnenie a fotíme posledné fotky veží Torres del Paine pred tým, ako ich uvidíme zblízka. Po prestávke prichádza jedna z najkrajších častí - asi hodinka chôdze do relatívne strmého kopca posledným pásmom patagónskeho lesa. Už len prechádzka týmto magickým lesom sa dá označiť za zážitok. Slnečné lúče presvitajú cez koruny a osvetľujú machom porastené stromy. Po pár desiatkach minút prichádzame k poslednej časti. Pred nami sa týči obrovská kopa skál - moréna, ktorú sem natlačil postupujúci ľadovec desiatky tisíc rokov dozadu. Už len niekoľko sto metrov nás delí od nášho cieľa - výhľadu na horské ľadovcové jazero s vežami Torres del Paine. Počasie nám opäť vyšlo fantasticky a dych berúci pohlaď oslavujeme chilským národným alkoholom - piscom. Naozaj je to pohlaď pre bohov. Fotíme si tú nádhernú scenériu a čerpáme sily na 4 hodinový zostup dole. Je tu tak krásne, se sa nám ani nechce. Po 45 minútach sa vydávame späť. Keď sa približne po jeden a pol hodine v kempe Chileno otočíme, veže už nevidieť. Sú skryté v hmle hustej ako mlieko a pomaličky začína popŕchať. Nakoniec sa naozaj oplatilo vstať o 2,5 hodiny skôr ako ostatní. Odmenou nám boli dokonalé výhľady. Ak chcete najkrajšie výhľady na planéte zažiť aj vy, pridajte sa najbližšie k nám. Skúseností máme na rozdávanie.

30

09:55

okt

2017

Torres del Paine Viac o krajine

Torres del Paine

Torres del Paine Ráno ma budia slnečné lúče svietiace cez obrovskú presklenú stenu mojej izby v Hoteli Rio Serrano. Neznášam ranné vstávanie, ale dnes sa len pousmejem a neposúvam budík niekoľko krát ako zvyčajne. Naschvál som nechal odostreté závesy a prvý pohľad ktorý sa mi naskytne sú slnkom osvietené a ľadovcami pokryté štíty masívu Torres del Paine. S úsmevom zostávam ešte pár minút v posteli a sledujem tú nádheru. Následne zbehnem na skvelé bufetové raňajky a výhľad ma sprevádza aj tu. Na recepcii vyzdvihujem naše obedové balíčky, keďže celý deň strávime v parku. Ak slnečné počasie vydrží, bude to deň na nezaplatenie. Spoločne s naším sprievodcom Andresom sa vydávame na vrátnicu parku. Vybavíme vstupy a ideme smerom k pláži s výhľadom na ľadovec Grey. Už len prechod visutým mostom a prechádzka patagónskym lesom stoja za to. My však ideme po kamienkovej pláži až k vyhliadke na ľadovec. V jazere vedľa nás plávajú belasé kusy ľadu. Slniečko svieti, voda láka. Je však ľadová. Gigantický ľadovec v diaľke nás ohromuje svojím jasom. Len sedíme a obdivujeme. Ďalšou zástavkou je azúrové jazero Pehoe, kde si robíme piknik. Lepšie miesto sme si nemohli vybrať. Je úplne jasno a výhľad je božský. Karma našej skupiny musí byť neuveriteľná, ak máme takéto počasie. Dravé vtáky cara cara poskakujú okolo nás a snažia sa uloviť kúsok z nášho sendviču. Po obede sa presúvame ďalej pod 'rohy' Cuernos - k Salto Grande. Vodopád hučí a my robíme ďalšie stovky fotografií. V tomto počasí by bol hriech nefotiť. Deň zakončujeme fotením so stádami divých lam guanaco, ktoré sa potulujú parkom a sledujeme zapadajúce slnko, ktoré sa pomaly schováva za granitové veže Torres del Paine. Práve od lagúny Amarga je na ne najkrajší výhľad. Pravdupovediac sa nám ani nechce vrátiť na hotel k nášmu lahodnému Carmenere. Ale veď aj zajtra je deň. A mal by byť ešte lepší ako tento.

30

09:51

okt

2017

Najlepsi vyhlad v parku Viac o krajine

Najlepsi vyhlad v parku

Najlepsi vyhlad v parku Sedíme v autobuse a sledujeme dych berúce výhľady naokolo. Cestu z Puerto Natales do národného parku Torres del Paine nám lemujú zasnežené štíty hor, ktorých vrcholky sa odrážajú v kryštáľových vodách patagónskych jazier. Už len pre tie výhľady sa určite oplatí navštíviť Patagóniu. Nenechajú vás chladnými a každá nová zákruta vás núti fotiť nedotknutú prírodu tejto vzdialenej časti sveta. Od rovníka sme vzdialení takmer 6000 kilometrov vzdušnou čiarou. Avšak opäť máme šťastie, alebo zapracovala naša karma a výhľady mame ako z propagačných materiálov. Prechádzame okolo modrého jazera Lago Porteno a zeleného Lago del Toro, ktoré je druhým najväčším v Chile. Po ľavotočivej zákrute sa nám otvára pohlaď na snehom pokryte ikonické veže Torres del Paine ako z rozprávky. Zastavujeme a všetci fotíme. Ja už po niekoľký krát. V Torres del Paine som už minimálne piatykrát, ale takýto pohlaď som ešte nezažil. Náš sprievodca Jaime sa len usmieva a ukazuje smerom dole k riečke Rio Serrano. 'To je váš hotel' hovorí. 'Z izieb budete mat najlepší výhľad v celom parku.' Má pravdu. Ubytovaní sme v hoteli Rio Serrano, v ktorom sa kĺbi elegancia a luxus so šarmom horských chát. Všade sú veľmi vkusne použité lokálne prírodne materiály ako drevo, kameň a bridlica. Z obrovskej presklenej steny recepcie s vysokými stropmi je vidieť zajace preháňajúce sa po upravenom anglickom trávniku. Je prekrásne zelený, veď s dažďom tu nie je problém. Občas sa vám v zornom poli zjaví stádo koní, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou života chilských huasov - pastierov dobytka. Ak ste trpezlivý zbadáte aj patagónsku líšku, alebo dravé vtáky cara cara. Najväčším zážitkom je však príchod na izbu. Všetci mame výhľad priamo na pohorie Torres del Paine. Vyráža nám to dych. Lepší výhľad z hotela som ešte nezažil. Ľudom odporúčam spať s odtiahnutými závesmi (tma je tu v noci absolútna) a ráno si privstať a 6:00 nafotiť východ slnka. Ja vstávam a točím časozberné video. Tie farby sú neskutočné. Suverénne najlepší výhľad v národnom parku. Ak bude fungovať internet, pošlem ho aj na náš facebook, aby ste si ho mohli vychutnať aj vy. Alebo sa k nám najbližšie pridajte a zažite jedny z najkrajších výhľadov na nasej planéte na vlastne oči. Neoľutujete.

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test