Najkrajšia túra Ameriky Turistika v Patagónii, rady a skúsenosti

Ktorú túru považujeme my v BUBO za najkrajšiu v Amerike? Ide o túru na Mirador Las Torres v Chile, na jednu z najkrajších vyhliadok, aké ste v živote videli. Raňajky nám nachystali pre Grupo BUBO na 6.45 v eco lodge. Snažíme sa vyberať ubytovania s nízkym dopadom na životné prostredie a pozitívnym dlhodobným vplyvom na lokálne komunity.  Už o 7.30 už vyrážame. Nie je to až taký problém, veď na Slovensku je 11.30 a ten čas máme stále v hlave. Nasadáme do vyčisteného (služby ako vo Švajčiarsku) terénneho Mercedesu s čistými oknami, lebo to v Torre del Paine potrebujeme, a vyrážame. Prečítajte si môj blog: Výstroj do hôr. Na túto túru stačia dobré tenisky, ale lepšie je mať podrážku Vibram a membránu Goretex, no vysoké topánky nie sú nutnosťou. O rozdelení horských topánok sa dočítate v mojom blogu: Turistické topánky. Ešte v Punta Arenas sme si nakúpili sladkosti a tie berieme so sebou. Proste sme nachystaní ako na výstup na Teryho chatu. Voda stačí malá a cestou si z tých vyššie položených potôčikov vodu naberieme – je absolútne čistá bez znečistenia domácimi zvieratami, ktoré tu nie sú. Frčíme k bráne do národného parku, je zatvorená, ale my máme lístky aj zmluvu s národným parkom vybavenú a tak prechádzame dnu ešte pred ôsmou pred tisíckami ďalších turistov. O 20 minút sa zastavujeme na vyhliadke nad jazerom Pehoé, cez ktoré vidíme červené Cuernos del Paine a biele Cerro Paine Grande zahalené v oblakoch. O chvíľu stojíme na parkovisku, kde nás náš Mercedes bude čakať celý deň – služba navyše, aby sa každý mohol vrátiť, kedy len chce - ide o Base Camp. Od parkoviska prechádzame cez potôčiky a niekoľko mostov, po poslednom visutom moste odbočujeme doprava a stúpame hore a hore. Po hodinke, po prechode ďalšieho exotického mosta, prichádzame ku chate Refiugio el Chileno. Vyzujeme sa a dáme čajík. Kto cestou späť nevládze, vie si odtiaľto prenajať koňa a ten ho až do 17.00 znesie dolu. Zvládne to aj ten, čo nikdy v živote nejazdil. Nad chatou vchádzam do nádherného lesa s obrovskými 30 metrovými stromami lenga (Nothofagus pumilio) a kráčam viac menej po rovine, malo by to byť 2 hodinky. Posledná hodinka je opäť do kopca, idete po ľavej strane morény a treba viac dávať pozor na cestu. No my Slováci, skúsení v horách, sa ľahko zorientujeme aj tu v Patagónii. Potom, keď si človek už myslí, že je hore na mieste, musí ešte 3 minúty zbehnúť dole k jazierku vo výške 850 m n.m. Ten pohľad vám vyrazí dych. Najkrajšia túra Ameriky sa ťažko popisuje a lepšie o nej vypovie séria fotografii, ktoré nájdete v mojom blogu: Patagónia -najkrajšia príroda.