Ako sa formujú ľadovce v Patagónii?

Počas našich zájazdov v Patagónii navštevujeme najkrajší ľadovec na svete, Perito Moreno. Okrem toho, že ľadovec sa pohybuje neskutočnou rýchlosťou, 2 - 2,5 m za deň a to nám umožňuje pozorovať pády obrovských kusov ľadu, fascinujúce je aj to, že ho sledujeme vo výške len 200 m n. m. Určite veľa z nás sa s ľadovcami stretlo v Európe, tie sa ale vyskytujú najskôr vo výškach okolo 3000 m n. m. Ako je možné, že v Patagónii vznikajú ľadovce aj v nízkych nadmorských výškach a formujú Patagónske ľadovcové pole, tretie najväčšie na svete po Antarktíde a Grónsku a zároveň jednu z najväčších zásobárni pitnej vody?

Aký je rozdiel medzi ľadovcovým polom a ľadovcom?
Ľadovcové pole vzniká v regiónoch, kde klimatické podmienky neumožňujú snehu, ktorý sa naakumuloval počas zimy, roztopiť sa, ani v najteplejších mesiacoch roka. Jednotlivé vrstvy snehu sa počas rokov hromadia a spodné vrstvy sú vystavené stále väčšiemu zaťaženiu. Vzduch, ktorý sa nachádza medzi jednotlivými molekulami snehu, sa vytláča a dochádza k prepájaniu jednotlivých molekúl a nastáva jeho stvrdnutie. Mení sa najprv na tzv. firn, zrnitý sneh, a neskôr na samostatný ľadovcový ľad. Tento proces môže trvať od niekoľkých rokov po niekoľko desaťročí či storočí. Záleží od množstva zrážok, čím viac sneží, tým je proces tvorby ľadovca rýchlejší. V prípade Patagónskeho ľadovcového poľa tu priemerne sneží 300 dní v roku a padne 4000 ml zrážok, na niektorých miestach až 10 000 ml. Ročne teda pribudne na niektorých miestach až okolo 70 - 100 m nového snehu. Tento nový sneh tlačí na spodné vrstvy a práve preto sa tu ľadovce pohybujú skutočne rýchlo, niektoré okolo 100 m za rok.

Ľadovcové pole vzniká na vodorovných miestach, zvyčajne v horách, kde sa neustále hromadia snehové zrážky. Postupom času sa stane, že množstvo ľadu presiahne rozmery údolia a ľadovcový ľad sa pod vplyvom gavitácie a vlastnej váhy začína pohybovať po svahu do nižších polôh, pričom v dolinách sa formuje do dlhých splazov - ľadovcov. Ľadovcové pole je teda masa ľadu, ktorá sa pohybuje viacerými smermi a jej súčasťou sú ľadovce, ktoré sa pohybujú len jedným smerom. Ako sa ľadovec pohybuje do nižších a teplejších polôh, začne sa roztápať a strácať svoju hmotu - tento proces sa nazýva ablácia, opak akumulácie. Miesto, kde sa stretáva akumulačná a ablačná zóna sa volá equilibrium. Táto čiara je dobrým ukazovateľom pre meniace sa klimatické podmienky, pretože v priebehu rokov nám vie ukázať trend, či ľadovec rastie, roztápa sa alebo nemení svoju veľkosť.

Sneh, ktorý sa roztápa na spodku ľadovca, môže mať až 350 - 400 rokov! Preto sa neodporúča piť vodu z ľadovca, môže obsahovať baktérie, ktoré zamrzli pred niekoľkými storočiami a naše telo ich nepozná. Samozrejme jedna whisky s ľadom z ľadovca neuškodí.

Začína sa Perito Moreno roztápať?

Väčšina ľadovcov ma tendenciu ustupovať, no Perito Moreno počas mnoho rokov nezmenil markantne svoju veľkosť. Vieme to aj na základe vegetácie v okolí ľadovca. Pomerne blízko vidíme rásť stromy. Patagónia má veľmi náročné klimatické podmienky a za dospelý strom sa tu považuje strom, ktorý má približne 150 - 200 rokov. Tento fakt nám vraví, že minimálne za posledných 200 rokov Perito Moreno nezmenil svoju veľkosť, čo sa nedá povedať o väčšine ľadovcoch na svete.
V poslednej dobe sa ale vraví, že Perito Moreno sa začína taktiež roztápať a ustupuje. U tohto ľadovca prichádza k udalosti, že každých pár rokov ľadovec prerastie ku Magalhaensovmu polostrovu a oddelí jazero Brazo Rico a Lago Argentino. Následne sa jazero Brazo Rico naplní vodou, pretože nemá iný výtok a rozdiel v hladinách týchto dvoch jazier môže byť aj 10 metrov! Pod tlakom táto ľadovcová stena postupne povolí. Najprv sa vytvorí tunel, ktorý sa postupne zväčšuje až do mostu a ten sa v jeden moment zrúti pod vlastnou váhou. Treba pripomenúť, že výška ľadovca v tomto mieste je približne 40 metrov. Tento prírodný fenomén láka mnoho lovcov zážitkov a novinárov do Patagónie. Tento úkaz sa stal 22-krát za posledných 100 rokov. Priemerne každých 4 až 6 rokov a naposledy sme boli svedkami tohto pádu v roku 2018. Sme v očakávaní, kedy nastane ďalší.
Jediný ľadovec na svete, ktorý rastie, je Pio XI v Čile.

Patagónia ako jedna z najdaždivejších oblastí?

Patagónske ľadovcové pole má 16 800 km2, väčšia časť sa nachádza v Čile a približne 2 600 km2 v Argentíne. Má na dĺžku 350 km a vychádza z neho 48 ľadovcov. Nachádza sa medzi 48. a 51. rovnobežkou na južnej pologuli (približne ako Slovensko na severnej pologuli). Na severnej pologuli sa v tejto zemepisnej šírke nachádza množstvo územia, svetadiely ako Európa, Ázia a Severná Amerika a mnoho hôr tvorí prirodzené bariéry a zrážky sa rozložia, preto sa ľadovce tvoria len vo vyšších nadmorských výškach.
Na južnej hemisfére sa v tejto časti žiadna pevnina nenachádza, dokonca aj Nový Zéland je bližšie k rovníku. To spôsobuje, že zrážky, ktoré sa zhromaždia nad oceánmi, sú priviate vetrom zo západu, ktorý obehne celú zemeguľu a narazí až na Andy v Čile. Keďže tieto dažďové mraky sú ťažké, nedokážu prejsť cez pohorie a vypršia sa na horských svahoch Ánd. To robí z čilskej Patagónie jednu z najdaždivejších oblastí na svete. Dokonca ani Amazonský prales nemá taký ročný úhrn zrážok (približne 3000 ml). Práve pre tento fakt tu vznikajú ľadovce vo výškach 1 500 m n. m. a schádzajú až po hladinu mora v čílskych fjordoch v Tichom oceáne. Argentínska časť Patagónie je naopak známa suchom, s ročným úhrnom zrážok okolo 300 ml a silným suchým vetrom, ktorý schádza z Ánd po vypršaní a dokáže nabrať rýchlosť až 200 km/h.

Patagónske ľadovce sú zážitok sám o sebe a určite ich odporúčame vidieť a navštíviť každému lovcovi zážitkov. Stačí sa k nám pridať na zájazd Patagónia, Argentína, Brazília alebo na zájazd Patagónia a Ohňová zem, kde chodíme až na úplný koniec sveta.