Chov oviec v Patagónii

Počas cestovania v Patagónii nás okrem divoko žijúcich guanák a nandús zaujmú aj početné stáda oviec či dobytka. Keď prechádzame krajinou, vidíme kilometre a kilometre oplotených pozemkov. Chov oviec v Patagónii má svoju tradíciu, ktorá trvá už približne 150 rokov. Rovnako, človek nemôže odísť z Patagónie, aby nevyskúšal tradičné cordero - pečené jahňa.

Patagónia je známa svojimi náročnými klimatickými podmienkami. V minulosti a aj doteraz je to jedna z najredšie osídlených oblastí sveta, napriek tomu patrí medzi popredné miesta pre chov oviec.

Od objavenia Magalhaensovho prielivu v roku 1520 sa nasledujúce storočia juh Južnej Ameriky stal veľmi atraktívny, hlavne pre kontrolu nad obchodom a loďami, ktoré prechádzali medzi Atlantickým a Tichým oceánom. Trvalo ale dlho, kým sa túto oblasť podarilo oficiálne osídliť. Žili tu iba pôvodní obyvatelia Patagónie, ktorí boli prispôsobení na náročné podmienky a boli to skôr nomádi a lovci, ktorí sa stále presúvali za stádom voľne žijúcej zveri.

Čile sa podarilo až v roku 1848 založiť mesto Punta Arenas priamo na prielive a tým si zabezpečilo kontrolu nad týmto územím. Spočiatku bolo veľmi náročné prilákať ľudí, aby sa presťahovali na juh krajiny, kde vládne drsné počasie.

Koncom 19. storočia sa tu usadili anglickí prisťahovalci, ktorí boli zvyknutí na dážď a chladnejšie podmienky. V roku 1876 tu priniesli prvé ovce z Falklandských ostrovov. Tento pokus s 300-členným stádom bol považovaný za úspešný a krátko na to nastal obrovský dopyt po pozemkoch a dovoze oviec. Každý videl v pastierstve obrovský potenciál a možnosť zarobiť si. Argentína nasledovala vzor Čile pri osídľovaní juhu a ponúkala prisťahovalcom pozemky za veľmi výhodné ceny. Toto prilákalo množstvo ľudí z Argentíny a Čile na juh svojej krajiny, ale aj množstvo migrantov z Európy, ktorí tu prišli hľadať lepší život. Doteraz máme častokrát možnosť stretnúť ľudí s talianskym, nemeckým, anglickým či chorvátskym priezviskom.

Tento boom netrval ale príliš dlho. V roku 1914 bol otvorený Panamský kanál, ktorý mal za následok úbytok lodnej dopravy v oblasti. Rovnako 1. svetová vojna spôsobila pokles ceny ovčej vlny a taktiež narastajúca konkurencia chovu oviec na Novom Zélande.

Chov oviec sa doteraz koncentruje na salaše, ktoré sa volajú „estancia”. V 50. rokoch minulého storočia, v časoch najväčšej produkcie, bolo v Patagónii chovaných približne 20 miliónov oviec. Dnes tu nájdeme približne 8,5 milióna kusov chovaných na 12 000 estanciách. Jedna estancia má zvyčajne stádo od 1 000 do 90 000 oviec. Chov oviec v Patagónii je náročný, ale pastieri to majú v krvi. Častokrát sa o chod estancie stará rovnaká rodina už po niekoľko generácii.

V súčasnosti sa chov oviec zameriava skôr na mäso, nie na vlnu ako to bolo v minulosti. Je ale pravda, že nájdeme množstvo chovateľov, ktorí sa venujú chovu oviec na merino vlnu, ktorá patrí medzi najkvalitnejšie ovčie vlny na svete. Taktiež sa neprodukuje mlieko či mliečne výrobky ako je tomu u nás na Slovensku.

Stáda vidíme často roztrúsene kilometre od hlavnej budovy salašu. Ovce sa zvyčajne voľne pasú aj niekoľko mesiacov, pokiaľ ich netreba ostrihať alebo sú už zrelé na mäso. Zvyčajne to býva vo veku okolo 3 - 4 rokov, maximálne 6. Najkvalitnejšie je ale jahňacie mäso, kedy sa jahňa zabije veľmi mladé, keď má 7 - 8 mesiacov. Ovce sa strihajú zvyčajne raz za rok.

Práca na estanciách je rôzna a závisí od sezóny. Nevyhnutnou súčasťou sú aj kone a ovčiarske psy, ktoré uľahčujú prácu pastierov. Počas roka treba absolvovať lekárske prehliadky, strihať a spracovávať vlnu, či obnovovať ploty. Mäso sa zvyčajne vyváža a nespracováva priamo na estanciách. Veľkou pomocou sú aj gaučovia, argentínski kovboji, ktorí sa sezónne a podľa potrebnej práce presúvajú z estancie na estanciu. Sú neoddeliteľnou súčasťou argentínskej kultúry. 

Momentálne sa mnohé estancie začali venovať aj turizmu, kde pri návšteve máte možnosť dozvedieť sa mnoho informácii o miestnych tradíciách a chove oviec. Dá sa vyskúšať strihanie a spracovanie vlny a samozrejme nemôže chýbať chutné pečené cordero na obed s argentínskym nápojom, maté. Okrem jednodňových návštev sú možné aj viacdňové pobyty.

Ak máte aj vy chuť spoznať túto nádhernú časť sveta, neváhajte a pridajte sa k nám na zájazd Patagónia, Argentína, Brazília.