Fórum

19 príspevkov

13

12:16

nov

2015

Ebola tour 25

Ebola tour 25

Ebola tour 25 Pri ceste na letisko sa stačí dostať na most Charlesa de Gaulla. Ten máme hneď pod oknom, no nájazd nie je. Nakoniec sa hore nejako dostaneme. Túto oblasť máme dôkladne pobehanú, vietnamská reštaurácia, najdrahší bar mesta Star life, Hypopotamus. Most sa prerába, ale ako zázrakom nie je zápcha. Štvrť Cocody necháme na ľavej strane, Plateau za nami a cez lagúnu Ebrié plnú zelených ostrovčekov s leknami mierime do štvrti Trechvile a následne do štvrti Marcony s najlepšou nočnou scénou mesta. Stačí sa pýtať na bar Alisse.Ten je plný francúzskych vojakov a čiernych spoločníčok. No keď idete po tej ulici ďalej alebo zabočíte doprava a idete po paralelke, nájdete medzi asi 50 barmi ten svoj. Včera bolo Martina a tak sa oslavovalo. Nenasneží, aj o polnoci je tu dusno a skoro 30 stupňov, no zámienka na „panáka" to je. Ja som sa spanilej jazdy nezúčastnil, potreboval som vytlačiť letenky - to mi trvalo 1 a pol hodiny, zabezpečiť auto a o 21:00 som išiel späť. Chcem mať silu, lebo naozaj neviem, čo sa môže ešte udiať. Na letisko sme prišli perfektne, máme asi 15 minút čas a je tu pošta a majú aj pohľadnice. Magnetky nemajú, sorry. Let do Ouagadougou práve zrušili. Keď zrušia náš, sme nahratí... No púšťajú nás dovnútra.  Kontrolujú letenky - chvalabohu som ich vytlačil . Tu žiaden systém nefunguje a žiadne elektronické letenky neplatia. Ukazujem víza do Libérie a púšťajú ma. Po mne ide Igor, ukazuje to isté, ale zrazu pracovníčka leteckej spoločnosti chalanov zastaví a volá si posilu. Prídu všetci 5-ti pracovníci a pýtajú si veci. Odlet z Monrovie. Čo budete v Monrovii robiť? Prečo tam idete? Igor odpovedá, se on opúšťa túto krajinu a je jeho vec, čo tam bude robiť. No akosi to nestačí. Začína 30 minútová hádka kedy sa nehýbeme a chcú nás z letiska poslať preč. Ukazujeme itinerár, vysvetľujeme, že by sme radi do Sierra Leone prešli po zemi, ukazujeme letenky do a z Afriky. Ja som poslal svoju veľkú tašku s Moissem preč a mám iba malý vak. Chvalabohu, mám v ňom dané dokumenty. Takže prechádzame. Potom ideme cez colnicu, ja prejdem, no Igora sa pýtajú, koľko má peňazí a on odpovedá, že asi 2000€. Tu ho zastavia a zoberú na prehliadku. Povolené je vyvážať iba 760€.  Urovná to diplomatický pas. No poviem vám, hneď na ráno mám dosť. Aj úplne bežná vec sa tu dokáže skomplikovať. Ado Ouatarra zaviedol do krajiny policajný systém, kde každý poslúcha na slovo. Usmieva sa z ohromného množstva billboardov, teraz ďakuje za to, že ho ľudia volili, usmieva sa z obálky kníh o svojom živote. Západní politici ho podporujú. No Ado si v štáte buduje silnú pozíciu. Policajti sú všade, úradník je boh.Letisko je inak pekné, majú aj duty free shop. Fotím si kávu s nápisom Cote d'Ivoire, no hneď príde zriadenec že je to zakázané a nech si kávu kúpim. Je to obrovské vreco a ja mám iba príručnú batožinu. No serú ma a hovorím im, že toto je robusta a to je hnusná káva. Strašne sa všetci urazia. Aspoň raz som v Ivory Coast zabodoval. Verím, že o chvíľu opustím s Air Côte d'Ivoire, Airbusom A320 krajinu s dlhou občianskou vojnou a v tejto dobe s extrémnym poriadkom. Zelenú krajinu, kde si vysekali staré nádherné stromy, krajinu, ktorá produkuje najviac čokolády na svete (čokoládu na trhu nikde nekúpite), krajinu, kde slony vyhubili skoro všetky, krajinu kde vkuse prší, policajnú krajinu, o ktorej režisér Philippe Lacôte každý deň premýšľa v štýle  „pokúšam sa porozumieť zdroju násilia, ktorú v tejto krajine pozorujem každodenne". Jeho film Run reprezentuje Côte d'Ivoire v Los Angeles na Oscaroch. Opúšťame krajinu, ktorá si práve zvolila stabilnú vládu a nárast HDP v najbližších 5 rokov ju neminie. Pobrežie Slonoviny sa vydalo v šľapajách úspešného suseda Ghany a možno ho aj predbehne. Až do doby, kedy 22 miliónom chudoby začne vadiť miliónová vrstva boháčov. 

13

11:56

nov

2015

Ebola tour 24

Ebola tour 24

Ebola tour 24 Moisse, Giree a Yusuf spia na hranici medzi Pobrežím Slonoviny a Mali. My by sme mali o 2 hodiny ísť na letisko. Poletí to? V Afrike sa mi často stáva, že lietadlá neletia. O kvalite lietadiel pomlčím. Príde Moisse do Conacry? Nevykašle sa na to? Keď si to spočíta, neoplatí sa to nikomu. A určite bude chcieť peniaze navyše, najazdí navyše asi 4000 km po cestách, kde je priemerná rýchlosť 35 km/ h.Byť niekde prvý. Prejsť cestu po prvý raz je vždy náročné. Extrémne náročné. No práve takéto výskumné cesty nás zoceľujú. Je to ako automobilové preteky. V extrémnych podmienkach človek príde na extrémne riešenia. Musí. A tak urobí čosi, čo by sa inak nestalo. Hovorí sa, že divadelní herci sú lepší než tí televízni, kde môžete svoju pasáž viackrát bez väčších problémov zopakovať. V divadle idete naostro. Tak ako my teraz. Žiadna zábezpeka, polená nielen pod nohami, ale padajú na vás zo všetkých strán, ledva sa im uhýbame, sem tam nás trafia. A musíme vstať a ísť ďalej. Človek si tiež váži veci, ktoré inak berie ako bežné.Je ráno v Hoteli Grand, osprchoval som sa, pozriem si nové správy, chytím mobil a dostanem strašnú pecku. Doriti, veď viem že mobil môžem chytiť až ak som v šľapkách = odizolovaný. V tejto časti Afriky si musíte dávať pozor na každú jednu činnosť. Mnoho vecí je inak. Môže to byť drahé a okrem peňazí vás to môže stáť ešte oveľa viac.

13

11:06

nov

2015

Ebola tour 20

Ebola tour 20

Ebola tour 20 Sedíme v jednom z najlepších barov Abidjanu, La Fijim v štvrti Plateau. Na chvíľu prehlušíme živú hudbu. Zdvíhame cognacove poháre. „Na pokorenie eboly!"Dnes je totižto 42 dní, kedy mali v Sierra Leone posledný prípad a od dnešného dňa je aj táto krajina vyhlásená Svetovou zdravotníckou organizáciou za „ebola free".Cestu máme teda načasovanú dobre! O 4 dni sme v Sierra Leone, teda mali by sme byť. No prechod z Libérie do Sierra Leone je hardcore, hm.Cognac sa sem hodí. Bar je totálne luxusný, všetci sú perfektne oblečení, pri vstupe vás preverí 150 kilový vyhadzovač. Je sobota tesne pred polnocou a TO je ten čas. Cognac sa sem hodí aj preto, lebo Abidjan je tretie najväčšie frankofónne mesto sveta. Ešte pred Montrealom (ten má aglomeráciu 3,8 mil obyvateľov).  Abidjan má 4,7 milióna. Keď idete po moste Félixa Houphouët-Boignyho zo štvrti Treichville, tak sa pred vami objaví panoráma Manhattanu, ako keby ste ani v Afrike neboli. V Treichville smerom na štvrť Marcory stavajú obrovské nákupné centrá. Jedným z nich je Point Sud. My bývame v srdci Plateau, hneď vedľa Place de la République, kde nájdete prezidentský palác a parlament. Keď sa večer veziete po druhom moste Charles de Gaulle, tak vám do očí udrie nápis Hotel Grand. Je hneď za lagúnou Ebrié s tou najlepšou polohou. Máme odtiaľ všade blízko. Na obed ryba s aloko v Le Toit Restaurant , večer krevety v cesnakovej omáčke s ľahkou zeleninou u nás v Grande. Toto snáď nie je ani Afrika, cítim sa ako na predmestí Paríža.Ideme domov vysmiati, oslavujeme koniec eboly,všade je neuveriteľný pokoj. Nad obrovskými stromami vedľa nášho hotelu lieta kŕdeľ asi 100 obrovských netopierov. Vraj tieto sú dlhodobým rezervoárom vírusu. Určite sa nič dlhodobo nekončí...

13

11:04

nov

2015

Ebola tour 19

Ebola tour 19

Ebola tour 19 „Moisse, zastavíme sa na 30 minút v meste, ešte raz si mesto prebehneme. Na obed posledný deň festivalu v Grand Bassam - má byť sprievod s bubnami, niečo čo sme spolu videli pred týždňom. Potom možno ostaneme trošku dlhšie." Vyrazíme z hotela nádhernou alejou niekoľkostoročných mangovníkov, ktorých kmene sú od staroby hrčovité. Autobus zabočí po 50 metroch zle. „Kam ideš?" vykríknem. „Máme sprievodcu, on vie kadiaľ," odpovedá Moisse a vpredu máme mladého chlapca, futbalistu, ktorý je odtiaľto. „Ideme na tie bubny, ty si chcel bubnovanie. Ideme do dediny, tá je veľmi dôležitá, kvôli nej vznikol festival." No ok, zrejme vie, kam ide. Po 30 minútach zastaneme pred stánkami s bubnami. „Náš sprievodca nám nerozumel,"  ospravedlňuje sa Moisse, no my sme zmeškali mesto. Z hotela to bolo peši 10 min, teraz by sme sa museli zaradiť do rady áut a to by trvalo asi 90 minút. Musí nám stačiť včerajšia nočná prechádzka, veď festival niektorí opúšťali až o pol štvrtej ráno a aj vtedy všetko šľapalo naplno. Plus doobeda sme mali voľno. Hotel máme na peknej pláži. Grand Bassam je čarovné mestečko.Pobrežie Slonoviny má na vízovom oddelení novinku, každý musí prísť na ambasádu nechať sa odfotiť a nechať tam odtlačky prstov rúk. Bořek to má z Prahy ďaleko pred odchodom musel stihnúť ešte prednášku. Moisse hovorí, že to v pohode vybaví v Akkre. Deň pred príchodom skupiny skočí na ambasádu,trvá mu to 4 hodiny a potom odo mňa vypýta peniaze za taxík. Nevybavil nič. Keď chalani doletia, ideme do mesta a Bořek na ambasádu s Moissem. Keď Moissemu voláme, získavame stanovisko, že Bořek odovzdáva odtlačky prstov a o chvíľu máme víza. Keď sa o 3 hodiny stretneme na hoteli, zdá sa, že Bořekovi víza nedali a dostane ich v pondelok. Dnes je streda. V piatok prekračujeme hranice do Pobrežia Slonoviny a v utorok do Libérie. Strašne frčíne, makáme o dušu. Bořek musí získať víza skôr! My vyrazíme do Kumasi, a s Bořekom sa stretneme v Cape Cost. Bořekovi pomáha Moisseho synovec Aziz. Aziz posúva ambasáde drobné úplatky, presne tak, ako je to v Afrike zvykom a konzul víza zrazu udelí. Tak táto príhoda dopadla dobre. Víza sú jedným z veľkých problémov tejto cesty. Deväť, v mojom príoade 10 víz, pri africkom chaose, to vôbec nie je sranda.

13

11:03

nov

2015

Ebola tour 18

Ebola tour 18

Ebola tour 18 Grand Bassam bolo prvým hlavným mestom Pobrežia Slonoviny. No po epidémii žltej zimnice bolo presídlené. Posledný britský guvernér tu vydržal vládnuť pol roka a vo svojich 41 rokoch umrel. Zrejme tiež na žltú zimnicu. Takže naša cesta sa vôbec nemusí volať Ebola tour. Všetci sme samozrejme proti žltej zimnici zaočkovaní. Očkuje sa živou vakcínou. No očkovanie samo o sebe nestačí. A u eboly a žltej zimnice to nekončí. Dengue, schistosomiáza a hlavne malária. Trasa, ktorou prechádzame je jednou z najmalarickejších oblastí našej planéty. Čo chcem povedať? Je fajn sa vyznať!

13

11:02

nov

2015

Ebola tour 17

Ebola tour 17

Ebola tour 17 Elmina je najstaršou koloniálnou budovou južne od Sahary. Tento hrad - pevnosť postavili Portugalci v 15 storočí. Potom ju prevzali Holanďania a nakoniec Briti. Je pod patronátom UNESCO.  Čakal som, že to bude povinná jazda. No Elmina je skvelý zážitok! Nádherné položenie pevnosti s nekonečným výhľadom na palmami lemované pobrežie, biely príboj teplého Atlantiku. Kvalitný výklad sprievodcu. No a veľmi príjemne ma prekvapil rybí trh pod pevnosťou, lepší než ten v Conacry. Keď sem prišli Portugalci, domorodci mali toľko zlata, že si mysleli, že sú tu bane - el mina. Začali obchodovať s rôznym tovarom. No potom prešli čisto na otrokov. Iba každý tretí otrok sa dostal do Ameriky. Dvaja z troch zahynuli. Buď priamo tu v pevnosti, kde vo svojich výkaloch trávili 3 mesiace čakaním na loď, či následne počas 4-6 týždňov plavby. Zo Západnej Afriky sa do Ameriky dostalo 20 miliónov otrokov. Z tejto pevnosti najprv smerovali do Brazílie, potom do Surinamu a neskôr do Severnej Ameriky. Holanďania odviezli aj mnoho príslušníkov kmeňa Ašanti a v Suriname nájdete rovnaké pohrebné rituály a rovnaké názvy jedál ako v centrálnej Ghane. Otroci si časti zvykov a jazyka zachovali po celé stáročia.Rybí trh je o fotografiách a teším sa, keď si ich pozriem na veľkom monitore. Pyrogy s vlajkami rôznych štátov, pomaľované tak ako bangladéšske rikše, ohromný ruch a v pozadí nádherná biela pevnosť.Ideme ďalej, dostávame nás prvý defekt, meníme a lepíme koleso, dávame si Star (pivo z Kumasi) a osmahnutý jam, prejdeme cez Čiernu Voltu a stíhame zázračne prejsť colnicu. Meníme ghanské cedi za východoafrický frank (CFA). V rukách majú tento biznis moslimovia. Dávajú mi strašne zlý kurz. „Klameš má kamarát. Pozri sa, Alah sa pozerá!" hrozím mu, tvárim sa veľmi vážne a rukou ukazujem k nebesiam. „Daj mi normálny kurz, nemusíš na Hadždž letieť businessom..." prekáram moslima ďalej. Všetci domáci sa chytajú za bruchá. Moslim tiež.Opäť prejdeme ebolovou kontrolou. Cítim sa bezpečne.

13

10:34

nov

2015

Ebola tour 13

Ebola tour 13

Ebola tour 13 "Čo je tu zaujímavé?" pýtam sa 88x a nedostávam odpoveď. Vyzerá, že tu nikdy neboli. Všetci moji čierni kamaráti tupo čumia pred seba alebo pospávajú, dokonca aj šoférovi Yusufovi padá hlava. O tejto oblasti som nikde nič nenašiel. Keby sa tak trošku moji sprievodcovia vyznali, ako je to bežné v iných častiach sveta, to by bola paráda. Pýtam sa a nedostávam odpoveď. Nič. A zrazu zastaneme uprostred Pobrežia Slonoviny a Yusuf vybehne von. „Toto je moja svokra!" hrdo predstavuje babičku, ktorá na rohu ulice predáva banány.Yusuf v tomto meste pár rokov žil. Padlo mu do oka mladé dievča, malo vtedy 13 rokov. Yusuf išiel za jej mamou a povedal, že keď vyrastie,  vezme si ju. Len ju. No a potom mu ju po pár rokoch aj poslali 1200 km na sever. Aj keď svokra žije v inej krajine, je z rovnakého kmeňa ako Yusuf. Yusuf túto cestu chodí pravidelne a veľmi dobre to tu pozná. Opäť som sa v niečom mýlil...

13

10:30

nov

2015

Ebola tour 12

Ebola tour 12

Ebola tour 12 Hello! Pozdraví Moisse ghanského policajta.I would love to see your documents, odpovie policajt.Čo prinášate z vašej krajiny?Mier! Odpovedá s úsmevom Mojžiš.Policajt jednoznačne kontruje. "A peniaze?"Afriku milujem, no niekedy mám aj splín. Teraz. Vstávali sme o 6:00, aby sme boli skoro v Akkre, no som na kruhovom objazde v Takoradi a vybavujem sa s policajtmi. Polícia a vojsko je v Pobreží Slonoviny aj v Ghane na každom rohu. Stále to nie je Stredoafrická republika, ale je to horšie, než polícia na Slovensku či v Čechách. Všade sa platí za vymyslené priestupky. Tu v Ghane sme pod britským vplyvom a tak sa vyhrážajú, že náš šofér pôjde k súdu. Je obed a ja som dnes neprešiel skoro nič. Za 6 hodín tak 100 km.Afrika je neuveriteľná. Zle sme odbočili na kruhovom objazde. Nebola tam žiadna tabuľa a odbočili sme zle. Ale vraj tabuľa je, hovorí mi policajt. A naozaj. Je tu jedna, z druhej strany než sme na kruháč vošli my ... Na kruháči s 5 výjazdmi je jedna tabuľa. Takže ako cudzinec máte vojsť na kruháč a aspoň raz ho obísť dokola a hľadať tabuľu a v druhej runde už odbočiť. A čo je najkrajšie - je zle osadená. Keby ste teda odbočili podľa nej, idete zle.Ghana je zlatým dieťaťom Západnej Afriky. Ukážkou demokracie. Total recall. Tu je to prvoplánované, u nás sme sofistikovanejší. Tu polícia kradne totálne otvorene. Byť policajtom je slušná trafika. Stačí byť sviňa. My to Afričanov naučíme. Idem späť, osprchujem sa a zajtra som pozitívnejší.

13

10:28

nov

2015

Ebola tour 11

Ebola tour 11

Ebola tour 11 Stále chcem pre chalanov pripraviť zážitky. To, čo chcem, je jednoduché.Ísť vlakom. Vidieť futbal. Domorodý festival.U nás dáte otázku komukoľvek a do 10 minút máte odpoveď. Tu v Afrike je to rozhádzaná rubikova kocka, kde každý skúsi potočiť, ale ešte viac ju rozhádže. Je neuveriteľné, že tu nevie nikdy nikto nič.Skočili sme v Abidjane na vlakovú stanicu. No, skočili - tá sranda trvala 3 hodiny. Mesto má totiž vyše 5 miliónov obyvateľov. Potom na štadión. Potom na ďalší.No a festival kvôli voľbám zrušili. Hovorím, nebudeme spať v Abidjane a vyrážame do bývalého hlavného mesta Grand-Bassam. Idem sa priamo na miesto presvedčiť. Už opakovane som v Afrike v tomto období festivaly zažil. Je to obdobie hojnosti, ďakuje sa za dobrú úrodu a spomína na predkov. Ako vchádzame do mesta, vidím pomaľované tváre... Ha! Je to tu! Keď prídem na námestie, začujem bubny a následne húf asi 500 tanečníkov zaplaví plochu s pieskom, tancuje sa odušu. Bohužiaľ tanečníci už nie sú v trstinových sukničkách, veď som v bývalom hlavnom koloniálnom meste. No je to super, to fluidum tu je a úžasné je, že najviac tancujú mladí, uchovávajú si zvyky. Už som aj ja pomaľovaný.  Vovedú má dovnútra, je tu kráľ s celou kráľovskou rodinou. Festival práve začína!

13

10:25

nov

2015

Ebola tour 9

Ebola tour 9

Ebola tour 9 Večer kapitán na hraniciach iba tak medzi rečou hovorí: „Keď pôjdete v noci, prepadnú vás. Je tu stále mnoho gangstrov." No toto vieme, a preto tu v noci nejazdíme. Nakrájal som všetkým melón a dal som dvanástku, telo už potrebovalo oddych. No teraz cez deň je situácia pokojná. Tu na severe žije kmeň Senufó. Omeletu Senufó skúsim doma zopakovať. Lepšiu som v živote nejedol. Je tu nádherné NIČ. Kukurica, cukrová trstina, sorghum, jam sa tu na rozdiel od Mali zrazu podáva ako hlavné jedlo. Ideme na juh, čím viac smerujeme k rovníku, tým bude jam väčší. Na severe Beninu to volali „dundu ñañekó" vyprážaný jam s chilli. Tu je to rovnako skvelé.Senufó je originálny kmeň, ktorý dokázal vzdorovať silným songhajským kráľovstvám (sever Mali)  aj kráľom Hausa (sever Nigérie). Ich sošky sú vzácne. Jednu mám! Vyznávajú Kolotyolo, akúsi pramatku. Pripadajú mi trošku ako Dogoni, kmeň, čo má jasnú vekovú štruktúru Poro. Už tu na severe od Ferke ponúkajú ryby. Ryba s banánmi a chilli, to som mal práve na obed. Idem to zapiť dúškom 46% Ardbegu. Cesta sa trošku zlepšila.

13

10:18

nov

2015

Ebola tour 8

Ebola tour 8

Ebola tour 8 Rozdávam každému čokoládku, Jozefovi (Yusuf)- šoférovi, Mojžišovi (Moisse) aj Gireemu (Judáš?). Surovina je odtiaľto, z Pobrežia Slonoviny. Vyrába sa v Bratislave a následne sa vyváža a predáva v Británii. Takže sme TU. V Pobreží Slonoviny. Pri Vongolo žiadne hory nie sú. Kým sme prešli do Ferke-Ferkedougu, šesťkrát nás zastavili policajti.  V Mali ani raz. V mojej knihe sa píše o tom, že tadiaľto sa nedá prejsť. Revolucionári majú sever nad Bouaké totálne v rukách, ísť severnejšie než je Bouaké a Manu - to urobí iba blázon. Som tu. Bouaké je druhým najväčším mestom štátu, kultúrnym centrom, dôležitejšie než Yamoussoukro (hlavné mesto). Toto je centrum ľudí Baoulé. Ešte v roku 2004 bolo mesto spoločne s Korhogo (centrum Senufo) zbombardované a aj odvtedy je to centrum rebelov.Policajti sú tlstejší a je ich spústa, pýtajú čosi, hľadajú zámienku. No inak nádhera. Ženy tu nosia šaty s vyobrazením prezidenta Alassana Ouattaru. Ado, ako ho familiárne prezývajú, je z Dimbokro, kúsok východne od hlavného mesta, za ženu má rozvedenú blondínku židovského pôvodu narodenú v Alžíri. On je moslim. Práve vyhral voľby. Všade sú bilboardy s Ado Ouattarom. Má asi 30x viac bilboardov ako Fico. No a protivníkov bilboard som nevidel ani jeden. Západ gratuluje k demokratickým voľbám. Situácia je absolútne pokojná. Pred týždňom to nebolo vôbec jasné, no teraz z toho ťažím. Odkedy som vyrazil z Bamako, nestretol som turistu.

13

10:12

nov

2015

Ebola tour 7

Ebola tour 7

Ebola tour 7 . Aká je budúcnosť Afriky Moisse?Európa tiež nebola vždy tak rozvinutá ako teraz, veď ešte v 18. a v 19. storočí tam bola chudoba. Myslím si, že Afričania sa budú smiať, čoskoro.  Africká únia? Dobrá myšlienka. Veď kvôli nej zabili Kaddáfího. Belosi ho zabili. Mnoho spevákov po celej Afrike Kaddáfího teraz oslavuje ako veľkého hrdinu. III. Senegalčania sú považovaní v Západnej Afrike za klamárov. Je to tak?Moisse sa pousmeje „no vieš, áno, správajú sa trošku ako bieli".  Prečo má Afrika také zlé meno? Vy sa nikdy nepozeráte na pekné a šťastné stránky Afriky. Vaše médiá prezentujú obrázok plačúceho dieťaťa.  A čo ebola? Bojím sa.  „Aký je rozdiel medzi Mali a Pobrežím Slonoviny?“ pýtam sa opakovane. Tieto otázky nikto v Afrike nechápe, nikto nad tým nerozmýšľa. Každý tu vie koľko kilometrov je z tejto dedinky do tamtej. Kilometre vedia, no na otázku ako dlho trvá cesta, nikto neodpovie. Čas tu ešte ani dnes na os nekladú, nepoužívajú. Stále sa pýtam dokola, čo je tu zaujímavé? Festival? Svadba? Pohreb? Nikdy nedostanem odpoveď. Koľko kilometrov je do Ouangolodougou (Vangolo) to vedia, no čo tam je, to nevedia. Chcem ísť tam, zdá sa mi to riadny zapadákov ešte s kultúrou Burkinabé a v pozadí s horami tiahnucimi sa z juhu susedného štátu. Každopádne, toto nebola turistická trasa ani v období, keď sem občas niekto prišiel. Lonely Planet nemá o ohromnej oblasti ktorou prechádzam ani čiarku. Strašné cesty, rebeli, ktorí sa chcú od juhu odtrhnúť a tak tu nič neplatí.Na hranici je už tma. Je 18:15 a tma, aká u nás na Slovensku nie je ani o polnoci.  Ešte pred chvíľou som fotil trh. Slnko zafarbilo oblohu ako to dokáže iba Afrika, nad nami mraky plné vody. Začína fúkať. Oranžová obloha a oranžový prach v povetrí. Do toho štíhle ženy s košíkmi a táckami na hlavách. Vytvára to romantické siluety.Hranicu o 18.00 zatvorili. Musíme tu prespať. Na ambasádu Côte d'Ivoire som musel ísť osobne, nafotili si ma, musel som označiť všetky prsty ľavej aj pravej ruky, všetko si uložili do počítačov. Bez toho by mi víza nevydali. No tu na hranici je tma, nie je prúd. O počítači nikto nikdy nechyroval. Milujem Afriku. 

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu