Fórum

51 príspevkov

18

10:58

jan

2021

Spievajúce kolosy Viac o krajine

Spievajúce kolosy

Spievajúce kolosy Na západnom brehu starovekých Téb, dnešného Luxoru, sa rozkladá jedno z najpozoruhodnejších miest krajiny a tým je Údolie kráľov, nazývané tiež Ta-sekhet-maat čo znamená v preklade „Miesto pravdy“. Miesto posledného odpočinku kráľov počas 3 dynastií (1550- 1069 pred n.l.), ktoré bolo po niekoľko storočí dobre skryté pred okom obyčajného smrteľníka. Vedeli ste však, že neďaleko sa nachádza tiež Údolie kráľovien alebo niekoľko desiatok monumentálnych zádušných chrámov, v ktorých sa odohrávali posmrtné rituály? Najlepším príkladom sú Memnonove kolosy, ktoré sú súčasťou zádušného chrámu faraóna Amenhotepa III (1390- 1352 pred n.l.), ktorého vláda znamenala rozmach prosperity a stavebnej činnosti. Faraónov hlavný architekt Hapu nariadil postaviť dve gigantické sediace sochy, aby strážili vchod do dnes už zničeného chrámu. Každá socha bola vytesaná do jedného jediného bloku ružového kamenca a vážila viac ako 700 ton. Viete si to predstaviť? Kameň sa ťažil v lomoch Kóm el- Ahmare neďaleko dnešnej Káhiry a na miesto určenia sa dopravoval niekoľko sto kilometrov nákladnou loďou po Níle. Každá socha meria niečo cez 18 metrov a len chodidlá majú viac ako 3 metre na dĺžku. Na podstavci sú vytesané mená a tituly faraóna Amenhotepa III., obrazy ochranných božstiev a faraónova matka Mutemwiu, ktorá je zobrazená napravo od jeho nôh. Teje- jeho hlavná manželka má svoje miesto na podstavci naľavo. Splietajúci papyrus, symbol Dolného Egypta s lotosom, znakom Horného Egypta deklaruje zvrchovanú moc panovníka nad celou ríšou. Veľmi zaujímavý je tiež fakt, že zemetrasenie okolo roku 27 pred n.l. poškodilo jeden z kolosov tak, že porušilo súdržnosť kameňa, najmä v jeho hornej časti. A tento moment akoby vdýchol dušu gigantickému kusu kameňa, ktorý každé ráno s východom slnka vydával spevavé tóny, čo sa vykladalo ako pozdrav Matke- rannej zore a ľudia z celého staroveku sa schádzali, aby boli svedkami tohto mystického úkazu. V skutočnosti však iba ranné slnko zohrievalo vlhký nočný vzduch na púšti, ktorý zohrieval a rozpínal vzduch v trhlinách kolosu. Keď dal rímsky cisár Septimus Severus sochu zrekonštruovať spevavé tóny sa vytratili. Ďalším zaujímavým miestom na druhej strane Nílu je rozhodne osada Dér el- Medina, v ktorej žili skúsení remeselníci a umelci, ktorí sa starali o chod a údržbu hrobiek v Údolí kráľov. Niekedy im trvalo aj pol storočia kým vykopali a vyzdobili hrobku faraóna a jeho kráľovskej rodiny. V dedine sa nachádzalo asi 70 domov, boli menšie avšak niektoré z nich mali svoje vlastné nádvorie alebo dokonca 2 poschodia. Priemerný dom mal plochu okolo 50- 60 m2, jednu hlavnú miestnosť, jednu či dve bočné komôrky, otvorenú kuchyňu a pivnicu. Dedina bola úzka a dlhá, hlavná ulica mala necelé 2 metre a domy boli rozostavané okolo nej. Čo je však veľmi zaujímavé táto dedina žila svojím vlastným životom a bola úplne nezávislá od mesta na druhej strane rieky. Dokonca mala svoje vlastné pohrebisko. Robotníci pracovali 10 až 12 hodín, avšak kôli veľkým horúčavám, mali pracovný režim rozdelený na niekoľko hodín ráno a niekoľko hodín večer. Pešo cez skalnaté vrchy z Dél el- Mediny do Údolia kráľov to mali asi 2 hodiny a tak pri budovaní kráľovského hrobu kopáči a dekoratéri pracovali asi 10 dní v kuse, spali v prístreškoch zo sušených tehiel priamo na mieste, a do osady sa vracali na jeden alebo dva voľné dni. Hoci strávili robotníci veľa času na pohrebiskách, ich rodiny- ženy a deti, zaručovali, že osada kypela životom. Voda bola dovážaná nosičmi a oslíkmi z neďalekého Nílu a o potravu sa postarali úrodné polia popri rieke. Robotníci boli platení v naturáliach a pravidelne dostávali svoju dávku obilnín. Nástroje na prácu boli vlastníctvom ríše a robotníci ich mali len vypožičané. Dér el- Medina mala svojho vlastného kňaza a robotnícke pohrebisko. Toto pohrebisko je vskutku výnimočné na malú osadu. Niektoré hrobky neboli vykradnuté, preto sa v nich našlo množstvo predmetov. Hroby bolo veľkolepo zdobené a nad vchodom do hrobiek svojho času stáli zádušné kaplnky tvaru malých pyramíd. Niektoré hroby boli vytesané priamo do skaly a dalo sa do nich dostať hlbokou šachtou po schodišti podobne ako tomu bolo v Údolí kráľov. Pri vykopávkach sa našlo veľké množstvo tzv. „wešebtov“. Tieto symbolické figúrky mali pracovať na onom svete namiesto zosnulého, aby robotník aspoň po smrti našiel svoj pokoj a mohol oddychovať. Osada spustla krátko po páde 20 dynastie okolo roku 1050 pred n.l. V obavách o to, čo prinesie budúcnosť, sa robotníci presťahovali aj so svojimi rodinami, pod ochranu do neďalekého chrámu Medinit Habu. Dlho po tom, čo bola osada opustená, sa rozhodol Ptolemaios IV. v 2 storočí pred n.l., postaviť v jej severnej časti Hathorin chrám. Tento chrám predstavovala pieskovcová budova, 15 metrov dlhá, s dvoma miestnosťami za sebou a tromi vybiehajúcimi kaplnkami. Výzdoba však nebola nikdy dokončená. V chráme sa nakoniec usadili kresťanskí mnísi, ktorí ho využívali ako kláštor. A tak sa toto miesto dostalo po povedomia ako Dér el- Medina čo v arabskom preklade znamená „dedinský kláštor“.

07

09:54

jan

2021

Staroegyptský „južný hárem“ Viac o krajine

Staroegyptský „južný hárem“

Staroegyptský „južný hárem“ Staroveké Téby. Mesto početných chrámov a palácov na obidvoch brehoch Nílu. Mesto slnečného boha Amona, legendárneho faraóna Ramzesa II alebo tajomnej Hatšepsut, ktorá v dejinách vystupovala ako kráľovná faraón. Mesto nekonečných alejí sfíng, grandióznych pylónov alebo „mesto stých brán“, ako ho nazval starogrécky básnik Homér niekedy koncom 9. storočia pred n.l. Starovekí Egypťania poznali mesto Téby ako Waset alebo Weset a za názov Thébai vďačia starovekým Grékom. Dneska ho poznáme pod menom Luxor, ktoré je odvodené od arabského „el- Uqsur“, čo v preklade znamená „pevnosť“. Luxor je magický, je živý, je pulzujúci. Začiatkom 20. storočia zmenil turizmus malé ospalé mestečko, len za niekoľko desaťročí, na rýchlo sa rozvíjajúce turistické centrum, kde denne prichádza mnoho milovníkov dejín a umenia nadýchnuť sa jeho neopakovateľnej atmosféry. Pozdĺž jeho brehov kotvia desiatky lodí, ktoré križujú vody medzi ním a Asuánom. My našu prehliadku začneme v jednom z najväčších staroegyptských chrámových komplexov vôbec a tým je impozantný Karnak, ktorý sa rozkladá na východnej strane mesta. Asi prvá asociácia, ktorá sa väčšine ľudí spája s týmto miestom je veľkolepá stĺpová sieň Amonovho chrámu, tzv. Veľký hypostyl, ktorý opisuje aj Agáta Christy vo svojom románe „Smrť na Níle“. Túto sieň tvorí 134 kamenných stĺpov s hlavicami v podobe papyrusu. Len 12 z nich má tvar otvoreného kvetu a meria 22 metrov, zvyšných 122 stĺpov má kvet zatvorený a meria niečo cez 15 metrov. Sieň je 103 metrov dlhá a 52 metrov široká. Toto miesto má vskutku úžasnú atmosféru a bohatú históriu. Tak začnime pekne od začiatku.. Karnak je niekoľko chrámových komplexov v jednom a na jeho výstavbe sa počas dvoch tisícročí zúčastňovali viaceré generácie panovníkov. Najstaršie osadený stĺp v komplexe vybudovala 11. dynastia Starej ríše (2686-2181 pred n.l.) avšak najväčší rozvoj zaznamenal v období Novej ríše (1550-1069 pred n.l.). Chrámovému komplexu, v ktorom sa nachádza mnoho svätýň, dominoval náboženský kult boha Amona. Od čias Novej ríše považovali Amona za najväčšieho zo všetkých egyptských bohov a bol označovaný ako „kráľ bohov.“ Spájali ho s množstvom iných bohov, najvyšší bol boh Slnka Re, s ktorým splynul do podoby Amon- Re. V jednom z egyptských mýtov o stvorení sveta stelesňoval Amon aj so svojou manželkou AmoNut element „vzduchu“- skrytú silu - a preto bol aj stelesňovaný v rôznych podobách. Často ako muž Amon- Re s korunou na hlave ozdobenou dvoma perami, alebo ako býk Amon- Kametef, čo dokazuje aj alej sfíng s baraním hlavami, ktorá prepájala Karnak s Luxorom. Tiež bol zobrazovaný ako husa, ktorú starovekí Egypťania spájali s tvorivou silou. Pri obradných rituáloch splynul s bohom plodnosti do podoby Amon- Mina. Amonov chrám v Karnaku je jednou obrovskou spleťou nádvorí, stĺpových siení, rôznych kolosov a obeliskov, ku ktorým prispievali panovníci Novej ríše. Pôsobilo v ňom značné množstvo kňazov a kňažiek rozličných hodností a za jeho múrmi sa pripravovala jedna z najvýznamnejších spoločenských udalostí a tou bola oslava sviatku „ipet“. Tento sviatok sa oslavoval každý rok v tom istom čase, v druhom mesiaci achet, teda v období záplav. Zo začiatku tento sviatok trval 10 dní, ale časom sa rozrástol na oslavu, ktorá trvala celý mesiac. V staroegyptských chrámoch bolo totižto verejnosti prístupné iba prvé nádvorie. Vstup do vnútorných priestorov mali len kňazi a faraón. Obyčajný ľud sa teda k posvätným sochám boha Amona nedostal. K soche sa mohol priblížiť len pri výnimočných príležitostiach ako bola napríklad oslava sviatku „ipet“, kedy sa sochy boha Amaona, jeho manželky AmoNut a syna Chonsua prenášali z chrámu z Karnaku do neďalekého chrámu v Luxore. Aj v tomto prípade však boli sochy ukryté pred zrakom ľudí vo svätostánku. Spočiatku sa tieto svätostánky prenášali po súši cestou lemovanou alejou sfíng z jedného chrámu do druhého, neskôr sa však celá púť organizovala po rieke a k tejto príležitosti sa vytvorila špeciálna kráľovská flotila slávnostných lodí, tzv. posvätných bárok. Týchto bárok sa mohli dotýkať len kňazi. Na pleciach ju preniesli k rieke a uložili na veľkú nílsku pramicu, na ktorej pokračovala vo svojej púti. Po Níle sa plavila nielen posvätná bárka božskej rodiny, ale taktiež samotný faraón so všetkými členmi jeho rodiny. Procesiu dopĺňalo množstvo menších, kvetmi a stuhami vyzdobených lodí, s kňazmi, hudobníkmi hrajúcimi na lutnách, tanečníkmi a vojakmi. Po príchode na miesto vytiahli posvätnú bárku za veľkého jasotu davu na breh, všade sa tancovalo a spievalo. Ipet bol sviatok radosti, blahobytu a nespútanej zábavy. Pozdĺž cesty do chrámu ľudia vyložili obetné dary. Taktiež kňazi obetovali kadidlo, zlato a vzácne kožušiny a recitovali posvätné texty. Pred vchodom do luxorského chrámu sa odohrávali uvítacie obrady rôzneho druhu. Bárky bohyne AmoNut a Chonsua sa zložili hneď na prvom nádvorí. Bárka samotného kráľa bohov pokračovala ďalej do posvätnej kaplnky, kde nastalo symbolické spojenie Amona- Mina, boha plodnosti, s matkou faraóna, ako potvrdenie svetskej i duchovnej moci panovníka. A práve od tohto momentu až po súčasnosť je egyptský výraz pre Luxorský chrám „južný hárem“. V túto magickú noc totižto došlo k znovuzrodeniu faraóna, teda aj celého sveta.

22

21:01

dec

2020

Vianočný pozdrav z Egypta Viac o krajine

Vianočný pozdrav z Egypta

Vianočný pozdrav z Egypta Ahmed. Ahmed je klasické arabské meno skloňované v egyptských uliciach na každom rohu. Pre mňa osobne to však nie je len meno, ale stelesnenie môjho milého kolegu a priateľa z afrického sveta, s ktorým som už za tie roky previedla Egyptom nespočetné množstvo spokojných BUBO klientov. Ahmed má niečo po tridsiatke, je dobrý, je láskavý a veľmi priateľský. Jeho žena mi vždy napečie egyptské koláče a deti namaľujú farebné obrázky BUBO sprievodkyne pri niektorej z egyptských pamiatok, naposledy to bolo pri sfinge. Ahmed vie, že mám rada vonné tyčinky a preto mi ich vždy prinesie niekoľko, aby som si vybrala; nakoniec mi ich aj tak vždy nechá všetky :) Mám ho rada, vytvoril sa medzi nami pekný vzťah. Je to dobrý človek, ktorý má veľké srdce. Obľúbila som si ho nielen ja, ale aj naši BUBO klienti. Je starostlivý, veľmi starostlivý. Vždy sa pre nás snaží spraviť „niečo navyše“, aby sme sa v jeho krajine cítili ako doma. Vybaví lístky na „Sound and light show“, aj keď sú beznádejne vypredané, dostane nás na let balónom nad Luxorom a Údolím kráľom, aj keď je treba spraviť rezerváciu týždne dopredu. Ešte stále ho mám v živej pamäti z tradičného afrického trhoviska v Asuáne, ako behá medzi miestnymi obchodníkmi a snaží sa nám zohnať ten najkvalitnejší ibištekový čaj, nie ten pre turistov, ale ten najkvalitnejší pre domácich, a v tom je ten rozdiel. Taký je už náš Ahmed. Starostlivý, skromný, priateľský, a kto sa s ním na našich zájazdoch stretol, ostala mu v srdci hrejivá spomienka na jeho milý úsmev. Práve včera mi Ahmed písal a rád by vás touto cestou všetkých pozdravil, celú našu BUBO rodinu - aj sprievodcov aj klientov aj Ľuboša aj Kiku Bulvasovú, našu skvelú destinačnú manažérku pre túto oblasť. Rád by nám všetkým poprial krásne sviatky plné pokoja a porozumenia a zaželal predovšetkým veľa zdravia. Odkazuje, že Egypt je aj v týchto časoch veľmi bezpečná krajina a už teraz sa teší na naše skoré stretnutia na jar pri pyramídach. Pridáte sa k nám? Rozhodne to bude stáť zato; aj pyramídy aj Ahmed :) Vaša Mirka

13

10:36

nov

2020

Luxor a jeho Údolie kráľov alebo najkrajšie egyptské hrobky Viac o krajine

Luxor a jeho Údolie kráľov alebo najkrajšie egyptské hrobky

Luxor a jeho Údolie kráľov alebo najkrajšie egyptské hrobky Naša egyptská cesta, putovanie po najznámejších pamiatkach tejto krásnej krajiny sa pomaličky prehupla do grande finale a to znamená, že sme sa po Káhire, Alexandrii aj Asuáne s okolím ocitli v Luxore, kde na nás čaká niekoľko zaujímavostí tohto známeho mesta. Luxor je pojem, bez pochýb patrí k najznámejším miestam celého Egypta, a miestam, ktoré chce každý aspoň raz v živote vidieť na vlastné oči. Medzi najunikátnejšie miesta patrí Údolie kráľov posiate hrobkami a to je presne to miesto, kam sa vyberieme aj my. Časť našej skupinky si ráno privstala v honbe za zážitkami, aby mohli loviť zážitky v balóne s výhľadom na prebúdzajúci sa Luxor so svojím historickým dedičstvom. Niekedy tu bolo toľko balónov, že ste mali problém ich spočítať, dnes lietajú ráno dva, nanajvýš tri, no aj ich kapacita je menšia ako pred rokom. Egypt je plný unikátnych zážitkov, a preto sme tu. Do Údolia kráľov vyrážame spoločne, a teda musíme prejsť na druhý breh Nílu. Východný breh patrí Luxoru či Karnaku, západný patril mŕtvym a preto práve tu leží údolie posiate hrobkami. Ešte krátka zastávka pri Memnónovych kolosoch a sme na mieste. Krajinu zdobí kopec pripomínajúci pyramídu a priamo pod ním nájdeme svetoznáme údolie. Údolie kráľov nemá v sebe auru Abu Simbel, Philae či Karnaku, pretože tam keď prídeme, oči skáču po starovekých chrámoch, vidia v prvej minúte „všetko“, no tu nevidíte nič. Len údolie plné prachu, štrku, obkolesené vrchmi. Tie pravé poklady sa totiž ukrývajú pod vami, pod vašimi nohami a teda pod zemou. Údolie kráľov sa používalo na pochovávanie viac než 500 rokov a poznali ho najmä králi 18. až 20.dynastie, čiže sa bavíme o období medzi 16-11.storočím pr.Kr.! Na náš lístok vieme nahliadnuť do troch hrobiek, no ak by ste chceli vidieť na vlastné oči aj Tutanchamónovu hrobku, priamo pri vstupe si viete kúpiť aj extra vstupenku. Biznis je biznis a Egypt by tieto veci mohol vyučovať. Cítiť tu pokoj. Túto vetu môžem napísať dnes, pretože pred rokom by bola nonsens. Zvyklo tu bývať toľko ľudí, že ste počuli babylon jazykov, no dnes je tu spolu s nami možno dvadsať ľudí, ktorí sa rýchlo roztratia. Toto si skutočne nevieme vynachváliť, byť všade sami, mať slávne miesta pre nás. Údolie kráľov je ako ementál, no namiesto dier sú všade okolo nás hrobky. Nie všetky patria kráľom, ale tie najznámejšie áno, a preto celá oblasť zdedila toto vznešené meno. Najfantastickejším faktom na tomto mieste je to, že sa tu kope a robia výskumy už cez 200 rokov, no stále sa objavujú nové a nové stopy či dokonca nové hrobky, ako tomu bolo aj v rokoch 2008 či 2011. Toľko archeológov už vyhlásilo, že po ich práci je „všetko vykopané a všetko objavené“. Bol to Talian Belzoni aj neskôr Američan Davis, ktorí verili, že údolie vydalo všetky svoje poklady. Našťastie ich slovám neveril Howard Carter a po rokoch tvrdej driny a práce, kedy objavil viaceré hrobky, sa v roku 1922 zapísal do dejín objavením hrobky s málo známym a prakticky nevýznamným Tutanchamónom. Teda nevýznamným bol do momentu, ako sa na jeho zlatú masku pozreli oči Cartera a obom im tento moment priniesol nesmrteľnosť. Musel to byť elektrizujúci moment ocitnúť sa následne v Luxore v luxusnom hoteli Winter Palace, kde Howard Carter oznamoval svetu, čo sa mu podarilo. My preskúmame hrobku faraóna Merenptaha s hlbokou chodbou aj obrovským sarkofágom, nazrieme do hrobky Setnacheta a ako poslednú si vychutnáme hrobku Ramzesa IV. Tá patrí medzi najfarebnejšie, najzdobenejšie hrobky v celom údolí, a aj podľa nás je jednou z najkrajších. Máme ju ako bonbónik na záver údolia predtým než odídeme, aby nám jej farby, reliéfy či maľby ešte dlho rezonovali v mysli. Aj takto vyzerá lovenie zážitkov tu v prachu starovekého Egypta.

10

07:00

nov

2020

Sami v unikátnom chráme vo Philae Viac o krajine

Sami v unikátnom chráme vo Philae

Sami v unikátnom chráme vo Philae Egyptský Asuán je krásnym miestom a aj preto tu na našej ceste trávime hneď dve noci. Jedna by nestačila a nestihli by ste sa nadýchnuť jeho krásnej a podmanivej atmosféry. V minulých príspevkov som písal o Asuáne, o feluke, ibištekovom čaji, tak sa teraz pozrime na jedno z miest, ktoré si vždy vychutnáme, ak sa tu ocitneme. Asuán je pre nás miestom, odkiaľ vieme vyraziť na dvojicu starovekých a vzácnych miest, akými je slávny Abu Simbel a potom menej známe miesto zvané Philae. Mnohí mu nevenujú pozornosť, ale nebola by škoda objaviť unikátne ruiny egyptského komplexu a uloviť tak ďalší zážitok? Vyberieme sa za Asuán, nasadneme do drevenej loďky, ktorú obsluhuje mladý chlapec s núbijskými črtami. Sme jediná loďka, ktorá brázdi hladinu starej Asuánskej priehrady, kde dnes Philae leží. Nechýbalo veľa a možno by sme o tomto mieste počúvali len z príbehov alebo o ňom čítali v historických knihách, pretože pri výstavbe obrovskej Násirovej priehrady sa rozhodli zatopiť obrovskú časť krajiny a pod ňou by sa ocitlo aj niekoľko významných chrámov. Philaei bol jedným z nich, no našťastie sa stretli odborníci z celého sveta a vypracovali plán na záchranu. Svet tak mohol s úžasom sledovať, ako sa rozrezávajú stáročné kamenné bloky v Abu Simbel, v Kalabši alebo tu vo Philae a ako sa presúvajú pár stoviek metrov do bezpečia. Dnes stojí chrám na malom ostrovčeku, ca 500 metrov od miesta, kde stál kedysi, dnes už zatopený ostrovček Philae. Sme tu sami. Totálne sami. Nikde ani nohy, a keď vystúpime na ostrove, stojíme zoči voči chrámu, niet okrem nás nikoho, s kým by sme sa museli o unikátny chrám deliť. Toto sú veci, ktoré si človek nepredstavuje ani vo sne, pretože nie sú reálne, ale teraz ich zažívame a užívame si ich. Byť v Egypte v tomto čase, to je jeden obrovský zážitok! Pylon s reliéfmi bohov aj faraónov nás prichýli vo svojom tieni a my sledujeme heroické scény s nepriateľmi v nadživotnej veľkosti. Okolo nás sa rozlial svet hieroglyfov, svet reliéfov, bohov aj scén. Kedysi sa toto miesto spájalo s legendárnym Osirisom a neskôr sa stal posvätným miestom pre bohyňu Isis. Jej okrídlenú postavu si v chráme všimnete hneď niekoľko krát. Unikátom Philae je aj to, že sa v Ptolemajovskej dobe stal chrám pútnickým miestom, kam prúdili ľudia z Anatólie, Peloponézu, z Ríma, Malej Ázie či z Blízkeho Východu, a tak bolo kozmopolitným miestom v dobe pred 2300 rokmi. Neskôr ho vzali do svojich rúk kresťania, medzi hieroglyfy vytesali svoje kríže, medzi stĺpy vtesnali oltár a namiesto staroegyptských božstiev sa šepotom niesli v chráme kresťanské modlitby. Jeden priestor, no je naplnený zaujímavosťami a príbehmi až na prasknutie. Zastavíme sa aj v Trajánovom kiosku, kde je rímsky cisár štylizovaný do podoby faraóna, a napokon si našou drevenou lodičkou vychutnáme pohľad na chrám aj z vodnej hladiny. Všade je pokoj, ticho, nikde nikoho, všetko je akoby len pre našu BUBO skupinku, a v Abu Simbel, kam máme namierené, to nebude inak!

08

16:42

nov

2020

Legendárna kaviarnička El-Fishawi Viac o krajine

Legendárna kaviarnička El-Fishawi

Legendárna kaviarnička El-Fishawi Počas našich potuliek starou Káhirou sme sa zastavili v bazárovej štvrti Khan el-Khalili, ktorá je azda najživším miestom miliónového mesta. Akoby tu na seba všetko narážalo. Tradície, modernosť, starobylý svet, zabudnuté čaro Orientu, otravujú vás tu predavači zbytočností, vítajú vás tu obyčajní ľudia s úsmevom na tvári tešiaci sa, že sa tu opäť po dlhej dobe prechádza aspoň pár turistov. Kedysi pulzoval bazár rušným turistickým životom, dnes za hodinku nestretneme ani jedného! Do bazárovej štvrte sme sa vybrali jednak na prechádzku, aby sme sa nadýchli orientálneho čara, ale naším cieľom bolo posedenie v unikátnej, legendárnej kaviarničke El-Fishawi, ktorá sa ukrýva v bazárových uličkách. Nepozornému oku, alebo človeku, ktorý o nej nič nevie, by bez problémov ušla a nikdy by si tu nesadol. My v BUBO hľadáme príbehy a El-Fishawi ho jednoznačne v sebe má! Táto kaviarnička totiž otvorila svoje brány už koncom 18.storočia, teda v roku 1773, a od tohto roku sa tu vypili státisíce litrov čaju, minula sa tu snáď tona voňavej mäty, a to nehovoríme o káve či cukre. Sadneme si do kaviarničky a Adil ma už spozná z diaľky, a tak nás všetkých víta. Usadíme sa na príjemných drevených laviciach a o chvíľku nám na podnosoch pristane tradičná, egyptská „ahwa“, teda voňavá káva, ale aj čierny čaj s ponorenou vetvičkou mäty. Naokolo je staručký interiér, niekoľko čiernobielych fotiek z doby, ktorú nikto nevráti, a zazrieme aj portrét egyptského spisovateľa Nagiba Mahfúza, ktorý toto miesto miloval, trávil v ňom čas, stretával sa tu s priateľmi a písal svoje knihy. Napokon si nimi vypísal aj Nobelovu cenu za literatúru ako prvý arabský spisovateľ. Nie je ťažké si predstaviť, ako tu sedával aj Jean Paul Sartre, ako ulicu presycovali ťažké obláčiky ovocného tabaku z vodnej fajky a do toho sa miešala vôňa kávy. Je to skutočne inšpiratívne prostredie. Posedíme si, zhovárame sa, popíjame kávu a čaj, a toto miesto sa veľmi rýchlo dostáva pod kožu. Mimoriadne príjemná zastávka na našej ceste Káhirou, a môžeme pokračovať ďalej. Ešte si vychutnáme Egypstké múzeum plné pokladov, nasadneme do vlaku a ten nás odvezie za ďalšími príbehmi až do juhoegyptského Asuánu. Naša cesta Egyptom nemá žiadnu chybu!

07

13:13

nov

2020

Uličkami a kostolmi koptskej Káhiry Viac o krajine

Uličkami a kostolmi koptskej Káhiry

Uličkami a kostolmi koptskej Káhiry Brázdime Káhiru krížom krážom a jednou z našich zaujímavých zastávok je známa, no stále príťažlivá koptská štvrť. Kresťanská štvrť v moslimskom Egypte? Kto pozná čo i len štipku histórie, tak samozrejme nemôže byť prekvapení a najmä - v dnešnom Egypte majú kresťania cca 10 % populácie, čo v tejto ľudnatej krajine tvorí takmer dvojnásobok populácie Slovenska! Povedali by ste teda, že v Egypte je viac kresťanov než na Slovensku? Ocitli sme sa v koptskej štvrti, starobylej časti Káhiry, ktorá je prešpikovaná kostolmi a príbehmi. Zatúlame sa do uličiek, aby sme v nich pohľadali vzácny kostolík Abu Serga, teda Kostol sv.Sergia a Bakcha, dvoch mučeníkov, ktorí umreli pre vieru v 3.storočí a dodnes sa stali symbolmi. Vojdeme dnu do kostola, je prázdny, a tak ešte viac vyniknú v tichu krásne detaily od starých ikon cez baptistérium až po stĺpy držiace drevenú strechu. Pod kostolom nájdeme aj staručkú kaplnku, miesto, kde mali svoj čas tráviť Panna Mária, sv.Jozef aj malý Kristus počas svojho pobytu v Egypte. Dnes je táto kaplnka pútnickým miestom, a keď do neho kráčate, máte pocit, akoby ste boli v Betleheme či v Jeruzaleme. Posedíme si tu, vychutnáme si atmosféru tichého miesta a uličkami sa prepletáme ďalej cez kostol sv.Juraja, ruiny pevnosti zvanej Babylon až ku kostolu Panny Márie, ktorý všetci poznajú ako Hanging Church, pretože ho postavili na ruinách veží z pevnosti a teda sa nedotýkal zeme a „visel“. Je to dôležité miesto, pretože práve tu prebieha voľba koptského pápeža, a preto patrí k najdôležitejším miestam koptskej cirkvi. Tá vznikala v Alexandrii, pretože práve tam priniesol kresťanstvo sv.Marek, no o pár storočí prekročila aj do ostatných častí krajiny, aj do Káhiry a dnes je tu hlboko zakorenená. Kostol je posiaty ikonami (nájdete ich tu až 110!), ale aj relikviami svätcov, a ako aj v Abu Serga, aj tu je príjemný pokoj a ticho. Kopti ako takí sú starou kresťanskou vetvou, patria k ortodoxnej línii orientálnych cirkví a stále si držia koptštinu ako svoj liturgický jazyk, hoci ňou už bežne vôbec nehovoria, pretože sa asimilovali s arabčinou. Dlhé roky boli počas stáročí prenasledovaní a odstrkovaní, čo sa zmenilo až v 19.storočí, kedy Egyptu vládol Muhammad Alí Paša, a dokonca pre nich zrušil aj náboženskú daň. Dnes je ich postavenie lepšie, ale stále je to komunita, ktorá musí čeliť útokom a niekedy je to doslova, pretože aj za posledné roky museli čeliť niekoľkým teroristickým útokom. Aj napriek tomu sa Kopti nevzdávajú a je zaujímavé vidieť toto miesto na vlastné oči a počúvať jeho príbehy.

02

17:04

nov

2020

Asuán, Níl, feluka a chuť ibišteku Viac o krajine

Asuán, Níl, feluka a chuť ibišteku

Asuán, Níl, feluka a chuť ibišteku Svet Káhiry aj Alexandrie nechávame za sebou a vydávame sa na juh za novým dobrodružstvom, novými zážitkami. Naším cieľom je Asuán, leží na pomedzí bájnej Núbie a Egyptu, a presne tak aj pôsobí. Je iný než chaotická a hlučná Káhira a iný než umelecká Alexandria. Má v sebe akýsi náboj exotiky, ktorú tu podčiarkuje nekonečný bazár a panoráma Nílu. Na každej našej ceste trávime v Asuáne dve noci, a vieme prečo. Jednak je okolie mesta mimoriadne zaujímavé, pretože sa vyberieme preskúmať chrámové komplexy Philae a svetoznámy Abu Simbel, ale aj preto, že Asuán dokáže človeka prekvapiť svojou ťahavou, orientálnou atmosférou, kedy si chcete len sadnúť k Nílu a len mlčky sledovať to, ako si ticho tečie popod pahorky ozdobené núbijskými hrobkami. Asuán nie je miesto, kam by sme prišli za pamiatkami, ale jeho atmosféra je pre nás magnetom. Objednáme si len pre našu skupinku tradičnú drevenú feluku, natiahneme plachty a čaká nás zážitok z plavby Nílom. Koľko krát túto obrovskú rieku človek videl na mape sveta? Koľko krát čítal o dobrodružstvách pri hľadaní jej prameňa? Teraz sedíme na loďke a ak natiahneme ruku, nílska voda nás osvieži. Budete prekvapení, aká je tu pri Asuáne rieka čistá. V Chartúme niekedy pripomína len tečúce blato, v Káhire je znečistená, ale tu v Asuáne je miestami dokonca priezračná! Kapitán natiahne plachtu a vietor nás zaveje k ostrovčeku Kitchenera, ktorý mu kedysi patril a tak sa na ňom rozhodol vybudovať botanickú záhradu. Tu uprostred nehostinnej krajiny posiatej pieskom a prachom tak máte pocit, že ste v raji. Vychutnáme si tu osviežujúcu prechádzku, a druhou zastávkou je breh, odkiaľ kráčame prázdnou krajinou k ruine kláštoru sv.Simeona. Nikto tu nie je, len naša BUBO skupinka. Sú to neuveriteľné momenty byť tu v Egypte práve teraz, pretože tak ako ho vidíme my, ho už možno neuvidí nikto. O polhodinku stojíme v tieni kláštora, hľadíme na Asuán, ako sa rozlieva pozdĺž Nílu, a tam, kde je blízko rieka, je život, tam, kde sa vytratí, prevezme vládu piesok a prach. Napokon sa vrátime na našu feluku a vychutnávame si pomalú a tichú plavbu v okolí ostrove Elephanta. Žiadne hučanie motora, žiadny hluk, žiadne ďalšie feluky, len my a vytŕčajúce ruiny egyptskej histórie volajúce o pozornosť z južného ohybu ostrova. Zapadajúce slnko sfarbí krajinu, Níl zdobia balvany, a romantické ticho sa premieša so zimomriavkami. Kúsok od nás sa dvíha aj Old Cataract Hotel, miesto s príbehom aj legendami. Tam niekde sedela Agatha Christie a v mysli jej vznikali nesmrteľné príbehy. Ak chcete, aj tu môžete stráviť svoje noci v Asuáne! Nílom sa kĺžeme za tmy až k nášmu hotelu. Níl je tichý, no staré mesto žije. Trhovisko ešte svoje brány nezavrelo, vonku sa sedí, ľudia večerajú, nakupujú, dohadujú sa, teatrálne odchádzajú z obchodíkov snažiac sa vydobyť si lepšie ceny a cítiť tu, akoby sa svet tento rok nezmenil, ale všetko ide správnym smerom. Aj my ešte pod rúškom tmy skočíme na bazár, nakúpime si sušený ibištek na karkáde, jemenskú kávu s kardamónom, voňavú škoricu, čierne korenie a s hlavou plnou orientu zaspávame v tomto krásnom meste!

27

06:23

okt

2020

Alexandria a jej dokonalá atmosféra Viac o krajine

Alexandria a jej dokonalá atmosféra

Alexandria a jej dokonalá atmosféra Potom ako sme zdolali niekoľko egyptských pyramíd, pretože sme nenavštívili len Gízu, ale aj slávnu Sakkáru so stupňovitou pyramídou Džósera či pyramídy v Dahšúre, sme sa vybrali na sever krajiny do miest, kam zasahuje úrodná delta Nílu, a kde leží klenot v podobe Alexandrie. Z Káhiry sú to len cca tri hodiny cesty, no krajina sa zmení, pretože je úrodná, miestami zelená, pretkaná mestami či dedinami a tak veľmi sa líši od tej, akú by ste videli na Sinaji alebo južne od Asuánu. Alexandria je perla Stredomoria, je iná ako ostatné egyptské mestá, pretože má v sebe odlišnú atmosféru. Tú dotváralo striedanie civilizácií, dotváralo ju prímorské prostredie, a kedysi tu bilo kultúrne aj umelecké srdce krajiny. To všetko sa podpísalo pod to, že Alexandria patrí medzi príjemné prekvapenia. Káhira je konzervatívnejšia, Alexandria otvorenejšia, liberálnejšia, a čo je v nej unikátne je aj to, že tu nájdete veľa rímskych stôp z doby, kedy stála Alexandria na výslní sveta. Ak sa bavíme o egyptskej histórii, väčšinou máme na mysli pyramídy, chrámy v Luxore, Karnaku, chrámy ako Abu Simbel či hrobky faraónov, ale dôležitou súčasťou Egyptu sú aj grécko-rímske dejiny, a práve tu hrá Alexandria prvé husle. Veď si len povedzte jej meno a spoznáte v nej Alexandra Veľkého. My v BUBO obdivujeme jeho postavu a stopujeme ju po celom „jeho“ svete. Chodíme do Pelly, kde sa narodil, zastavujeme sa v Libanone, navštevujeme Alexandriu, prechádzame Perziou, kde si v Perzepolise hovoríme jeho príbeh, prekračujeme rieku Oxus podobne ako Alexander na svojom ťažení, hľadáme jeho príbehy v Samarkande, ale aj v tadžickom Khujande, v zabudnutých kútoch Pamíru či severného Afganistanu. Bol to on, kto napokon Alexandriu založil a podľa príbehov tu možno skončil aj pochovaný. Kto vie, ako to naozaj bolo. Naša Alexandria začala vo vzácnych katakombách s reliéfmi, kde sa prelína egyptské umenie s gréckym aj rímskym, a napokon sme si vychutnávali legendárnu promenádu Corniche. Najprv pri pevnosti Qait Beya (mamelucký sultán), s výhľadmi na celý prístav a zátoku, potom sme hľadeli na najkrajšie mešity celého mesta a po obede v lokálnom podniku, kde nám ugrilovali fantastické ryby, sme sa ocitli na promenáde, aby sme si užili aj kaviarenskú kultúru mesta. V tomto sa Alexandria vyrovná marockej Casablance. Kaviarničky staré aj viac než polstoročie stoja jedna vedľa druhej, popíjate mätový čaj alebo kardamónovú kávu, hľadíte na mesto pred vami, živú promenádu a zátoku s výhľadom na Stredozemné more. Tu v Alexandrii sa život užíva, a práve v tejto zvláštnej dobe je to vzácnejšie než kedykoľvek predtým! Pridáte sa nabudúce k nám?

22

19:06

okt

2020

V Gíze bez turistov? Pyramídy len a len pre nás! Viac o krajine

V Gíze bez turistov? Pyramídy len a len pre nás!

V Gíze bez turistov? Pyramídy len a len pre nás! Čo ste dnes uvideli ako prvé, keď ste otvorili okno, odhrnuli záves alebo záclonu? My sme to mali jednoduché, stačilo vstať z postele a za oknami sa nám vynímali vznešené a krásne, staroveké pyramídy, symbol Egypta. Presne tak! Sme v Egypte a zobudili sme sa do príjemného teplého rána s výhľadom na pyramídy, kam sme mali hneď po raňajkách namierené. Cestovanie sa stále nevrátilo do starých koľají, ale hneď ako sa dalo cestovať týmto smerom, neváhali sme a s našou skupinkou najbližšie dni objavujeme stopy nielen starovekého, ale aj súčasného Egypta. Blížime sa ráno ku Gíze a všade je akýsi pokoj, ticho, kľud. Veľmi zvláštny pocit, keď človek vie, že sa tu denne stretávali tisíce turistov z celého sveta. Vojdeme do areálu na dosah Cheopsovej pyramídy a tu nás čaká mimoriadne príjemný šok. Nie je tu nikto! Len my, naša BUBO skupinka, dvaja predavači suvenírov a chlapík sediaci na ťave hľadajúci turistu, ktorého by za „one dollar“ odviezol snáď aj do Kapského mesta. Toto sú veci, ktoré sa dnes dajú zažiť a o ktorých sa nikomu pred rokom ani nesnívalo. Byť v Gíze bez turistov? Pred rokom by vás vysmiali, že tie doby sú už preč, ale my sme tu a opäť to máme pred očami. Iba naša skupinka vstupuje dnu do pyramídy, a máme fotky, kde stoja len pyramídy. Toto mohol zažiť ešte Zikmund a Hanzelka, a dnes sme sa do tejto scény dostali aj my. Chcete to zažiť tiež? V novembri odchádzame znovu a ešte to zažiť vieme, tak neváhajte! Vychutnali sme si Cheopsovu pyramídu, neskôr panorámu, a hoci sme natrafili napokon aj na pár turistov, bolo ich tu tak máličko, že ste stále v šoku, premiešanom so zimomriavkami. Fotíme, kráčame prachom, pieskom a opakujeme si, že sme spravili dobre, keď sme sem cestovali práve teraz. Ľubor objavuje so svojou skupinkou záhady mexických pyramíd, a my sa ponárame do príbehov tých egyptských. Pozdravili sme sa so Sfingou a čakal na nás Dáhšur a unikátna Červená aj Lomená pyramída. Prečo sa o tomto mieste takmer vôbec nehovorí? Veď Lomená pyramída je unikátom, prechodom medzi stupňovitými a klasickými pyramídami, a Červená pyramída bola v čase stavby najväčšou stavbou sveta. Tu sme totálne sami. Okrem strážnika tu niet živej duše, a podobný pocit objaviteľov máme aj v Sakkáre pri stupňovitej pyramíde kráľa Džósera. Deň, aký sme dnes prežili, je presne z tých, na aké budeme ešte veľmi dlho spomínať! Sledujte našu cestu a poďte s nami. Do Egypta, do krajiny zážitkov a unikátnych momentov v dobe, aká tu ešte nebola!

29

19:56

jan

2020

Alexandrijská knižnica - matka všetkých knižníc Viac o krajine

Alexandrijská knižnica - matka všetkých knižníc

Alexandrijská knižnica - matka všetkých knižníc Počas našej poznávacej cesty po Egypte strávime deň v Alexandrii, ktorá leží asi 220 km severozápadne od Káhiry. Ústredným bodom našej prehliadky mesta sa stáva novodobá Alexandrijská knižnica, slávnostne otvorená v roku 2002. Knižnica by mala nadväzovať na slávnu tradíciu starovekej knižnice a stať sa svetovým a kultúrnym centrom. Stojí asi 250 metrov od tej pôvodnej a pripomína obrovský naklonený disk, ako symbol slnka vychádzajúceho nad Stredozemným morom. Myšlienka postaviť matku všetkých knižníc vznikla už v 80. rokoch minulého storočia pod záštitou manželky egyptského prezidenta Suzanne Mubarakovej a bola na ňu vypísaná medzinárodná súťaž. Víťazom sa stala nórsko- rakúska firma, ktorá navrhla celý projekt. UNESCO sľúbilo podporu projektu a vyzvalo všetkých 228 členských krajín, aby pomohli projekt financovať. Stavba stála vyše 220 miliónov dolárov, z časti financovaná UNESCO, sčasti egyptskou vládou, ale tiež Saudskou Arábiou, Spojenými arabskými emirátmi a Irakom. Stavba je považovaná za architektonický zázrak súčasnosti a skladá sa z rozsiahlej knižnice, niekoľkých konferenčných a prednáškových sál, planetária, troch múzeí a šiestich umeleckých galérií. Zaujímavosťou je tiež internetové centrum s najnovšími technológiami s vyše 300 počítačmi a supermoderné centrum pre nevidiacich ľudí, ktoré dostalo názov podľa slepého egyptského básnika Táha Husajna, ktorý sa venoval kontroverznej predislamskej poézii a ešte za svojho života boli jeho publikácie zakázané. Rovnako vonkajšok budovy je impozantný a skladá sa z vyše 16 000 žulových blokov dovezených až z juhu Egypta, Asuánu. Je na nich zobrazených viac ako 4000 písmen abecedy zo všetkých kútov sveta a viac ako 120 rôznych jazykov. Knižnica má 13 poschodí a jej centrálna sála má tvar polkruhu s priemerom 160 metrov. Zaujímavá je tiež kaskáda niekoľkých poschodí, ktoré sú podporené futuristickými nerezovými stĺpmi pripomínajúce stĺporadie starovekých egyptských chrámov. Každoročne sa v knižnici organizuje medzinárodný knižný festival. Momentálne sa v knižnici nachádza zbierka niekoľko desať tisíc kníh, ale do budúcna plánuje presiahnuť až 9 miliónov zväzkov vo všetkých jazykoch. Alexandrijská knižnica už teraz stelesňuje kultúrnu históriu Egypta. Ak ste milovník architektúry, určite si prídete na svoje rovnako ako ja.

29

15:11

jan

2020

Očarujúca Kleopatra Viac o krajine

Očarujúca Kleopatra

Očarujúca Kleopatra Dejiny vždy písali nielen mocné, ale predovšetkým charizmatické osobnosti, a ak by sme mali vybrať jednu z nich, bola by ňou práve legendárna Kleopatra. Nevyznačovala sa totižto krásou v pravom slova zmysle, bola však veľmi očarujúca a šarmantná, čo dokazuje fakt, že si podmanila dvoch najmocnejších mužov tej doby. Jedného potrebovala, druhého milovala. Bola tiež veľmi vzdelaná, v detstve sa jej dostalo dôkladného vzdelania. Patrila k posledným ptolemaiovským vládcom Egypta, ktorí okrem gréčtiny ovládali aj staroegyptský jazyk. Hovorila vraj aj sýrsky, arabsky, etiópsky a dokonca hebrejsky. Vráťme sa ale na začiatok nášho príbehu, píše sa rok 51 pred n.l., kedy mladá panovníčka Kleopatra vládla v Egypte v neistej dobe. Nastúpila na trón ako 18- ročná a vzala si za manžela svojho mladšieho brata Ptolemaia XIII, pred ktorým neskôr musela utiecť do Sýrie. Po jej úteku pristál na brehu Egypta rímsky panovník Július Cézar, ktorý si ho chcel podmaniť. Vládkyňa sa rozhodla tajne vrátiť naspäť do svojho paláca, uprostred noci - zabalená len v koberci, a dohodnúť spojenectvo s týmto mocným mužom. Cézar bol Kleopatrou veľmi očarený a pomohol jej k neobmedzenej moci nad ríšou. Dokonca ju tak miloval, že ich vzal aj s ich spoločným synom Ceasarionom so sebou do Ríma. To sa však nepáčilo ani jeho právoplatnej manželke Pompeie ani senátu a Cézar bol v roku 44 pred n.l. zavraždený. Kleopatra sa po smrti mocného ochrancu obávala o svoj život, a tak sa vrátila naspať do Egypta. Jej budúcnosť bola neistá. Po Cézarovej smrti si ríšu rozdelili v tzv. „druhom Triumviráte“ traja najmocnejší muži ríše, a to Marcus Antonius, Octavianus Augustus a Lepidus. Marcusovi Antoniovi bolo pridelené východné územie ríše spolu s Egyptom. Legenda hovorí, že hneď ako zbadal Kleopatru po prvýkrát, okamžite sa do nej zamiloval, a táto láska bola opätovaná. Ich stretnutie bolo naozaj osudové. Antonius stratil hlavu, zabudol na svoju manželku v Ríme a trávil väčšinu času s Kleopatrou v paláci, na brehoch Nílu alebo spoločným cestovaním. Časom mu porodila mu dvoch synov. Ako to táto „femme fatale“ robila, že si dokázala podmaniť takto vplyvných mužov, a prepísala tak staroveké dejiny navždy? Kleopatra veľmi dbala na svoj vzhľad, vedela sa „nastrojiť“, byť atraktívnou a okúzľujúcou. Za každých okolností chodila krásne oblečená a bohato zdobená. Používala dokonalý make-up z prírodných farieb, ktorý, mimochodom, nájdeme v Egypte do dnešných čias. Jej najväčším tajomstvom však boli kúpele v oslom mlieku, ktoré udržiavalo jej pokožku vláčnu a mladistvú. Používala tiež parfumy a tie najkvalitnejšie esenciálne oleje z celého Egypta. Vôňu čistoty napríklad charakterizuje papyrus z delty rieky Níl. Tiež využívala čisté esenciálne oleje z cédra, santalového dreva, škoricovníka alebo myrhy. Tým najúčinnejším však bol špeciálne namiešaný parfum zmesi 25 kvetov, ktorý bol vskutku omamný, a využívala ho ako silné afrodiziakum v prítomnosti mužov. Volá sa „Secret of Desert“ alebo tajomstvo púšte a na našej ceste Egyptom si ho vieme obstarať, milé dámy. Ideme na nákupy?

BUBO Covid garancia

Vrátenie peňazí pri pozitívnom teste