Seppuku - rituálna samovražda samurajov

O Japoncoch je všeobecne známe, že si zakladajú na rituáloch, všetko v Japonsku má svoj presný postup a pravidlá. Či už je to čajový rituál, pravidlá stolovania, alebo kontrola autobusu pred jazdou, všetko tu prebieha podľa zaužívaného a presne dodržiavaného “návodu”. Aj taká vec, akou je siahnutie si na život, mala kedysi v Japonsku svoj rituál, vykonávaný hlavne samurajmi, elitnými bojovníkmi a majstrami meča. Aj keď slovo samuraj malo ešte v roku 1526 skôr negatívny význam, znamenalo niečo ako sluhu veľkého pána, bojovníka v rukách vládcu, v najbližších rokoch sa vďaka viacerým dôležitým bitkám, ktoré formovali históriu Japonska, stalo skôr pomenovaním prestíže, cti a odvahy. Kým začiatkom 16. storočia si málokto chcel nechať hovoriť samuraj, o pár desiatok rokov už bolo toto pomenovanie rešpektované a žiadané. Práve česť bola jednou zo základných vlastností samurajov, z čoho vyplýva aj fakt, že ak by mal samuraj v boji byť zajatý, znamenalo by to potupu a hanbu, radšej si preto život zobral sám. Seppuku, alebo aj “harakiri”, ako sa tento čin často nazýva (pre japoncov je toto pomenovanie skôr urážlivé, vulgárne a hanlivé, pretože harakiri je pomenovanie pre iný spôsob samovraždy, nie tak rituálny) sa páchalo krátkym mečom, alebo skôr dýkou nazývanou “tanto”, ktorá patrila do výbavy každého samuraja. Seppuku sa vykonávala v sede, zasunutím dýky do bruha a prerezaním jeho spodnej časti. V mnohých prípadoch si samuraj dokázal sám vytiahnuť vnútornosti, čím mal podľa vtedajšej viery kontrolu nad smrťou. Tú mal však väčšinou asistent alebo sekundant dotyčného, druhý samuraj, ktorý celý rituál sledoval spoza sediaceho a v určitom momente, keď páchajúci použil znamenie - natiahol krk, mu presným švihom katany - najdokonalejšieho meča všetkých čias - zoťal hlavu. Hoci by sa zdalo, že tento rituál patrí už len do starých kroník a historických záznamov, v japonskej tradícii sa udržal doslova donedávna. V roku 1970 spáchal seppuku Yukio Mishima po neúspešnom pokuse o štátny prevrat. Zaujímavosťou je, že jeho 25 ročnému asistentovi sa ani tretíkrát nepodarilo mu úspešne zoťať hlavu, kvôli čomu v zápätí spáchal seppuku aj on sám. Dnes už si o tomto rituále na našich zájazdoch v Japonsku iba rozprávame, neodmysliteľne totiž patria do histórie tejto fascinujúcej krajiny.