Snohetta, Tvaerfjellhytta, Nórsko - odpočívadlo od Snohetta Skvost nórskej architektúry v objatí hôr a fjordov

Snøhetta je hora v pohorí Dovrefjell, má výšku 2 286 metrov nad morom. Snøhetta je najvyššia hora Nórska mimo pohoria Jotunheimen. A 24. najvyššia hora Nórska, ktorá sa týči nad okolím aspoň 50 metrov. Výstup na vrchol nie je zložitý, trvá približne päť hodín. Zdolávajú ju aj nórske deti. Aj na západný vrchol sa dá ľahko vystúpiť, kým zvyšok masívu si vyžaduje lezenie. Traverz medzi hlavným vrcholom a západným vrcholom je klasický horolezecký traverz. Na vrchole sa nachádza vojenská rádiostanica s anténou vysokou 17 metrov.
V parku Dovrefjell žijú pižmone a aj divé soby, ktorým nedávno hrozilo vyhynutie. V posledných rokoch sa ich počet zvýšil.
Jej názov dal meno aj najslávnejšej nórskej architektonickej firme, ktorú v roku 1987 založil Nór Kjetil Thorsen. K ich najslávnejším dielam patrí knižnica v Alexandrii, opera v Oslo, pamätník 11. septembra v New Yorku a aktuálne pracujú aj na projekte Lida v Bratislave.

Z legendami opradenej doliny Gudbrandsdalen, jednej z najkrajších v celom Nórsku, nás kľukaté úzke cestičky privádzajú až na úpätie hory Tvaerfjell. Naša BUBO výprava mieri rezkým krokom až na jej vrchol, kde medzi lišajníkmi, kamenistými horami a výhľadmi, takmer pripomínajúcimi Island, stojí Tvaerfjellhytta. Horská útulňa, považovaná za jednu z najkrajších moderných stavieb v celej krajine. Tento jedinečný architektonický kúsok je dielom štúdia Snøhetta, ktorému vďačí za svoju operu aj hlavné mesto Oslo. Útulňa, z ktorej si vychutnávame pohľad na okolitú krajinu a rovnomennú horu Snøhetta, je jediným miestom, kde sa dajú pozorovať stáda divých sobov a pižmoňov. Panorámou sú nám vrchy národného parku Dovrefjell, tvoriace bariéru medzi severnou a južnou časťou Nórska. V povedomí lokálnych obyvateľov má svoje nezastupiteľné miesto a to nielen vďaka širokému spektru rozprávok a mýtov, odohrávajúcich sa v horách, ale aj preto, že bola zastávkou na náboženských púťach z Osla až do Trondheimu, ako aj významným bodom lovu a ťažby nerastného bohatstva. Samotná budova je na prvý pohľad nenápadná. Až keď sme ju obišli zo všetkých strán a vošli dovnútra, sme opäť pochopili, o čom je nórska architektúra. Konštrukcia budovy je totiž založená na myšlienke kontrastu tuhej, vonkajšej škrupiny a mäkkého, organického vnútorného jadra. To má tvar skaly alebo ľadu, opracovaného pôsobením prírodných síl, ako vietor a tečúca voda. Útulnú „koselig“ atmosféru dokonale dopĺňa už len krb, pri ktorom by sme radi ostali minimálne kým nezájde slnko. Celé jadro ukrýva obdĺžnikový rám z ocele a skla. V ňom sa odráža dramatická obloha, ktorá sa nám spolu s výhľadmi na krajinu hôr a fjordov zapisuje hlboko do pamäti. Dizajnová, moderná a zároveň blízka ľuďom. Taká je nórska architektúra a také je miesto, ukryté tak trochu na konci a na vrchole sveta.