Čakajte prosím...

Tiesňavou za najkrajším stavkirke v Nórsku

Z

Zuzka Hábeková, BUBO

Pri cestovaní po Európe nás bezpochyby zaujíma aj náboženská história, ktorá odzrkadľuje komplexnejšiu historickú situáciu a zároveň nám napovedá čo-to o lokálnej architektúre. Náš BUBO autobus s najlepším nórskym šoférom Oddom Martinom vyráža z nádhernej vyrezávanej dedinky Lærdalsøyri za jednou z najzaujímavejších religióznych stavieb v Nórsku. Rieka Lærdalselvi, kam sa chodia na jeseň trieť lososy, nás krásnou úzkou tiesňavou privádza až do dedinky Borgund, sídla najznámejšieho stĺpového kostola v celej krajine. Na prvý pohľad si poviete, že kostolík je malý, no len čo podídete bližšie, uvedomíte si, že jeho čaro tkvie v čomsi inom. V mystickej atmosfére? Alebo dokonalej remeselníckej práci? Kostol, hoci bol postavený v čase kristianizácie krajiny (drevo naň zoťali r. 1180), je zdobený viacerými prvkami, ktoré si asociujeme s pohanským náboženstvom vtedajšieho severu. Dračie hlavy, úponky vínnej révy, dokonca runové nápisy uchované za sklenenými tabuľkami v jeho vnútri. Prečo? Nuž, práve na odľahlý sever sa kresťanstvo dostalo v Európe ako posledné. Stáročia vyznávania severských bohov, nadprirodzených bytostí a kultu prírody nahrádzalo kresťanstvo len pomaly. Preto istý čas fungovali súbežne. Ľudia sa skrátka báli, že akonáhle prestanú obetovať starým bohom, čakajú ich potopy, neúroda a choroby, pred ktorými ich tento „nový Boh“ nezachráni. Z tmavej tajomnej oltárnej lode vychádzame na svetlo dňa a konštatujeme, že voniame ako vyúdené klobásy. Celý kostol je totižto potretý čiernou hmotou s údeninovou arómou, ktorá ho v súčasnom stave zachovala už od polovice 13. storočia, keď bol dostavaný. Ide o zmes borovicovej smoly a prachu z čierneho uhlia, ktoré používali Vikingovia na ochranu dreva pred vodou a vplyvmi okolia, či už stavieb alebo ich svetoznámych objaviteľských lodí. Aj vďaka nej je Borgund najzachovanejším príkladom architektúry stĺpových kostolov v celom Nórsku. A prečo teda stĺpový kostol? Pretože jeho konštrukcia stojí práve na stĺpoch (po nórsky „stav“ - stavkirke), čo bolo najtypickejším pre stavbu kostolov práve v 12. až 14. storočí. Najbližšie k nim majú zrejme naše artikulárne kostoly. Návrat o takmer milénium do histórie nám opäť prezradil čosi viac o jedinečnosti kráľovstva fjordov, krásneho Nórska.

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Nórsko