Galdhopiggen s horským vodcom

Nórsko - krajina dúhy, To je reklamný názov pre krajinu kde stále prší. No často zároveň svieti slnko. Teraz v lete tu môžete dúhu vychutnávať aj o polnoci, neuveriteľne sýtu nádhernú dúhu. Útok na ostrov Utøya zmenil Nórsko, hovorí mi sympatický horský vodca Omund. Pozdravuje sprievodkyňu Kamilu, ťa tu sprevádzala pred vyše 10 rokmi, vie že má malé dieťa. Odvtedy robí Omund pre BUBO. Vie, že my sa v horách význame. Aj dnes je našim cieľom byť na najvyššom vrchu Severnej Európy ako prvý, Program máme vymakaný. Prespávame na nádhernej chate vo výške 1000 m, ráno zaplatíme poplatok 300 nok- máte iba rampu a platí sa kartou, všetko je automatické. Nechávame sa vyviesť do výšky 1800m. Tu nás už čaká Omund, rozdáva každému uvazy, laná a dáva inštruktáž. Šlapeme sutoviskom, po pravej strane máme vleky a svah aj keď je zasnežený, vleky nepremávajú. Prídeme k ľadovcu, preklad jeho názvu znie " Nebezpečný ľadovec" V niektorých miestach je červený/ to sú sinice. Naviažeme sa. Každý má uväz, a stúpame do hmly hote. Keď som tu bol po prvý raz, bol ľadovec o 50m väčší. Na vrchole som bol pred Omundom. O rok na to sme vrchol zdolali spolu, no ja stále dám, bez sprievodcu a išiel som vždy zdola. Doba sa mení, ľadovec ustupuje, serakov je menej, menej vládzem, viac sa bojím.. Hovorí sa tomu " som rozumnejší" Horný úsek Leon, Giorgio a Dando vybiehajú. Hore si podávame ruky a fotíme sa so slovenskou vlajkou. " Počuj Omund, tá chata tu nebola!´ čumím na nádhernú horskú chatu kde prefavaju čaj, párky .." Tá chata je tu od 18 storočia" No uff. Prvé 2 razy som si ju nevšimol. Môj plat lekára bol asi 100€ a vtedy som na čaj na chate nemal. Teraz si to, že sme prví užívame, z vrcholu posielam fotografie, wifi perfektne funguje. Giorgio si v chate zabudne celý batoh, no hold je to Talian, no inak Galdhopigen zvládame bez problémov, ideme dole, hrá Edvard Grieg, prší, no zároveň svieti slnko. Nad zelenými horami zasvietila dúha.