Aténska Akropola Aké je byť na Akropole bez turistov?

Aténska Akropola je TOP pamiatkou nielen hlavného mesta, ale aj hlavnou pamiatkou celého Grécka. Už len ona sama je totálnym ťahákom tejto krajiny. Po čase sa naše cesty opäť pomaličky ale isto rozbiehajú a svet už nie je tak tesný ako pred dvomi či tromi mesiacmi. Snívali ste niekedy o tom, ako asi vyzerajú najslávnejšie miesta, trebárs Európy, bez turistov? Teraz tá možnosť je. Samozrejme, sú krajiny, kde je situácia horšia, sú také, kde svieti zelená a presne takou krajinou je krásne, staroveké a aj súčasné Grécko. Akropola bez turistov? Grécka Agora, kde namiesto ľudí počujete len vietor odrážajúci sa od starovekých ruín či cikády? Pred rokom či piatimi to bolo nemožné zažiť a dnes je to realita. Samozrejme, nebude to dlho trvať a turisti sa vrátia, ale toto leto je ešte šanca vidieť svetoznáme miesta ponorené do ticha, pokoja a kľudu, a to je obrovským zážitkom. Kráčame hore na Akropolu, a Propylae sú krásne prázdne. Vynárajú sa prvé stĺpy: maličký, no fotogenický chrám Athény Niké z bieleho pentelského mramoru a o pár krokov za nimi sa otvorí pohľad na slávny Parthenón. V celých Aténach či v Grécku niet slávnejšej stavby ako práve Parthenón. Patril Athéne, ochrankyni mesta, a vdýchli mu dušu v priebehu 5.storočia pr.Kr., kedy sa dostal do rúk umelcom, akými boli Iktínos a Kallikratés, no génius tejto stavby bol Feidias, ktorý neskôr zhotovil aj slávnu sochu Dia Olympského. Bola tak fantastická, že sa prebojovala na zoznam 7 starovekých divov sveta! Ako Feidias napokon dopadol a kam sa stratili jeho výtvory z Akropole? To všetko si povieme priamo na mieste, priamo tu na Akropole, pretože počúvať staroveké príbehy na miestach, kde sa tvorili je zážitok, na aký nezabudnete. Parthenón si nepamätá vojská nebojácneho Xerxésa, ktorý v roku 480 pr.Kr. vypálil Atény, ale od svojho postavenia a dokončenia v roku 438 pr.Kr. si pamätá všetko, čo sa pod Akropolou aj priamo na nej odohralo. Parthenón videl, ako upadá grécka demokracia, pamätá si Rimanov, ktorí si na Atény aj helénsky svet robili už pridlho chúťky, pamätá si aj na to, ako sa odrazu zo sveta vytratili grécki aj rímski bohovia a nahradili ich kríže, ktoré sa začali objavovať na nových stavbách, no pamätá si aj polmesiace, Osmanov, sklad pušného prachu a benátsku loď, ktorá vystrelila do jej útrob. Tam pamäť Parthenónu končí, no neskôr sa prebral chrám k životu a dnes opäť ochotne rozpráva svoje príbehy! Nikoho tu niet! Žiadne davy, žiadna zápcha na ceste k chrámu. Nikto; takúto prázdnu Akropolu si človek ani len nevysníva. Kráčame jej rozpálenou cestičkou a ani za rohom nikto nie je. Strávime tu hodinu a za ten čas sa tu okrem nás vystrieda ani nie desať ľudí. Toto je luxusný zážitok, ktorý sa ešte stále zažiť dnes dá! Akropola je úžasné miesto. Celé Atény máte ako na dlani. Rozlievajú sa od zálivu, od prístavu v Pireu a už medzi oboma miestami nie je hranica, všetko splýva do jednej bielej, snehobielej kopy utkanej z domov či domčekov. Výškové budovy nekazia panorámu, a tak dokážu vyniknúť pahorky. Z jednej strany Fillopapos s pomníkom, odkiaľ je na Akropolu najkrajší výhľad v meste, a na strane opačnej Lykavittos, pripomínajúci pyramídu, na ktorom sa zaleskne malý biely kláštor sv.Juraja. Kedysi tu podľa povesti žili vlci, a tu si človek spomenie na Rím, jeho bájne založenie... Romulus, Remus, vlčica Rhea. Pavučina starovekej mytológie vystreľuje ďalšie vlákno. Krásne Karyatídy držia na svojom tele nádherný chrám Erechteion a sú symbolom ženskej krásy. Vedeli ste, že aj vo Viedni ich viete nájsť? Akropola je miesto, ktoré by mal každý človek zažiť na vlastnej koži a my sa sem koncom augusta vraciame. Tak čo, budeme spoločne odkrývať príbehy a tajomstvá starovekých Grékov priamo na tomto mieste?