Kréta - zážitky z ostrova

Grécka, ostrovná Kréta je plná zážitkov a tak nie je otázkou či sa sem vybrať, ale kedy sa sem vybrať! Na obed v taverne na pláži Mataly -pomarančový džús, tzatziki a grécky šalát –horiatiki - a potom úžasné jahňacie (ofto) a musaka. „Tam do tej diery chodila za svojím milým Careyim folková speváčka Joni Mitchell”, ukazuje prísne sa tváriaci 60- ročný čašník smerom k 50m vzdialeným dieram. Kanaďanka Joni Mitchell je mojou obľúbenkyňou. „Dajte si ešte kalamáre a souvlaki..”, a ani sa nepýta, zapíše si to a naozaj to donesie. Donesie o porciu jahňacieho navyše. Keď sa sťažujem, tvári sa, že nepočuje. Začneme jesť a je to tak dobré, a hlavne to jahňacie, že naozaj zjeme dve porcie. Otec si dáva pivo, ja ako šofér čaj z byliniek s krétskym medom. Yannis je spokojný. Nie je majiteľ, tou je stará žena, ktorá celý deň vysedáva v šatke v neutrálnom priestore medzi hosťami a kuchyňou. Odfotím bar a aj fotografiu fúzkatého čierneho “Gréka Zorbu” a tu mi stará pani začne vysvetľovať, že to bol zakladateľ, jej rodina. Bítnikov priveľmi nechápali, no biznis je biznis, a vtedy sa to všetko rozbehlo. Dovtedy bol v mestečku jediný obchod: pekáreň a zároveň výroba jogurtov. Po tom, ako dostali sprepitné, sa im oči rozžiaria a začnú rozprávať o xanthies touristries –väčšinou ide o blondínky a čiernych nabijákov kamakia, ktorí tu v skalách obšťastnia každú. Yannis dodáva: „ Blondínky po pár rokoch utekajú kade ľahšie…” Vplávame do jaskyne, vyštveráme sa hore a cítim sa ako v hrobke, a áno, hrobky tu mali už pred 2000 rokmi Rimania. Pozor na morských ježkov! A potom skáčeme asi z 8m výšky z nádhernej pieskovcovej skaly pri jaskyni. „Máte tu v reštaurácii zbrane?” pýtam sa. Nevidel som žiadnu dostrieľanú značku ako na Korzike, ale na Kréte je vraj zbraní ešte viac. “Ne”, točí negatívne hlavou babička. To znamená jednoznačne ÁNO. Na Kréte sa nepije Ouzo ale Raki –rakija, tuhá vínovica, ktorá je rovnako drsná ako okolitá krajina. Kréta je piatym najväčším ostrovom Stredomoria, ešte tento mesiac som bol na najväčšom na Sicílii a musím konštatovať, že nevedieť, že práve tu vznikla civilizácia, povedal by som, že som v Afrike, alebo kdekoľvek u barbarov.. Každá budova je tu iná, slovo architekt ako keby nepoznali, v talianskych mestách nájdete úžasné ulice, vysokú kultivovanosť, na Kréte nenájdete nič. Nič tu nie je “poš”, hranolky a škaredé vývesné štíty, jednoduché stoly a prútené stoličky - ale je to proste to, čo to má byť. Jogurt je tu druhý najlepší na svete, po tom kurdskom a pred nórskym a švajčiarskym. Neviem sa ho dojesť. Farba je jednoznačne modro-biela, všade, hrdo. Neznášajú Turkov, aj keď najlepší kebab – gyros som jedol tu a aj šiš kebab je akýsi lepší než v Dubaji či Istanbule. Slnko pečie a ja chápem, že sa Ikarovi roztopili krídla práve tu. Toto sú moje postrehy. To isté si myslí aj Jennifer Aniston, ktorej otec sa na Kréte narodil. Keď som doštudoval, skladal som Hippokratovu prísahu a tento lekár lekárov tvrdil, že krétsky vzduch je zázračný a lieči. Plus teda k tomu tá rakija...