Zdravím vás z Kréty kde sa podľa mytológie narodil Zeus a kam uniesol svoju lásku, krásavicu Európu. No nielen mytológia stavia Krétu za pramatku Európy. Mínojská kultúra je základom modernej Európy a Mykénčania práve to čo vynašli Minojci preniesli na kontinent po tom čo ich civilizáciu zničil výbuch sopky Thera, po ktorej dnes ostalo Santorini. To sa udialo niekedy v polovici druhého tisícročia pred našim letopočtom. Grécko bolo jedna z prvých krajín, ktorú som po “nežnej revolúcii” navštívil. Mykény ešte v roku 1992 a aj pred dvoma rokmi. Na Krétu som doletel prvý raz niekedy v roku 1994, či 95. Je fascinujúce prechádzať vykopávkami Heinricha Schliemanna, ktorý tak veril eposu o Odyseovi, že sa zadlžil a predal poslednú vec čo rodina vlastnila –náhrdelník svojej ženy, aby objavil neuveriteľný poklad a ako on veril zlatú masku kráľa Agamemnona. Mykény svoju najstaršiu históriu datujú tak do roku 1600 prnl. Práve do obdobia, kedy výbuch sopky rozvrátil Mínojskú civilizáciu, zničil nepremožiteľné loďstvo. Tá tu však bola dlho dlho pred Mykénami. Gréci sú na to, že stvorili europsku civiláziu patrične hrdí a sú presvedčení, že my všetci ostatní im vela dlžíme… Aj ja sa chcem o našich začiatkoch dozvedieť viac. Tak som si včera požičal auto, zaplatiť sa dalo iba cash a bločik som nedostal- “žiadne dane, EU- tým hajzlom, ktorý nevedia pochopiť čo sme pre Európu urobili nedáme nič” jasne zahlási dáma, ktorá má jednu z tucta autopožičovní v mestečku. Je to jasné a tak sme vyrazili. V archeologickom muzeu v Iraklione sme videli objekty staré až 5500 rokov. To muzeum sa oplatí, nádhera. My sme do neho mierili hlavne kvôli jednej 19 cm hlinenej placke- disku z Festosu (Phaistos) –na obrázku. Festos bolo druhé najväčšie minojské mesto, ktoré vraj založil veľký kraal Minos (po ňom sa celá civlizácia nazýva mínojskou). Pred 20 rokmi som prešiel najväčší a najznámejší palác v Knosose gýčovito “zreštaurovaný” nachádzajúci sa kúsok od hlavného mesta a teda plný turistov. Teraz som prvý deň navštívil palác položený na brehu mora v Malia. Je zakrytý otrasnou plechovou strechou –aj keď Hlinená armada v Xi ane je “ošetrená” ešte škaredšie. Najprv som myslel že je to akési poľnohospodárske družstvo a tie plechové hangáre sú skladisko na zrno či olivy. Poloha Malie je nudná aj keď v múzeu v Iraklione nájdete z Málie nádherné artefakty. Festos ma však lákal tým, že je najďalej, na opačnej strane ostrova a má vraj nádhernú polohu. Áno, je to pravda! Festos sa nachádza v úrodnej vrchovine Messara, všade olivovníkové háje a vinohrady a nádherný výhľad do nekonečna, ktorý na severozápade zastavujú vysoké vrchy. Je kúsok (6km) od Lýbijského mora, kde mali prístav v dnešnej dedinke Matala, známej hipisáckou plážou a dierami-obydliami v pieskovci kde býval napríklad Bob Dylan. Keď bojachtiví Achájci z pevniny napadli minojskú ríšu boli šokovaní. Aj po zemetrasení na nich budovi palácov pôsobili ako labirint. Oni dovtedy bývali v jednoduchých “pastierskych” domčekoch a tu našli obrovské palácové komplexy aj keď to už nebolo to čo kedysi (pred zemetrasením). Vykopávky vo Festose sú stare vyše 5000 rokov. Je vidieť staroegyptskú inšpiráciu aj čo sa týka fresiek na sádre, ktorou bol pokrytý vápenec z ktorého stavali domy. Surovina, ktorá tejto civilizácii došla ako prvá bolo drevo. Na výroby vápna ho potrebovali a okolité vrchy boli čoskoro vylesnené a zerodované. Vieme ako v biznise zlá idea rýchlo zanikne, niekedy je to do dvoch, troch rokov. No som fascinovaný ako dlho pretrvávajú civilizačné nápady a ako všetko so všetkým súvisí. V Mezopotámi mali napríklad nie decimálnu, ale číselnú sústavu založenú na čísle 60 a tohoto dedičstva sa nevieme zbaviť doteraz. Epos o Gilgamešovi má so Starým zákonom mnoho spoločných čŕt, Veľká noc je pohanskou oslavou jari…. Aj Festos prebral mnohé od faraónskeho Egypta a naopak mnohé mi pripadalo podobné s tým v Pompejach (Taliansko) či Apollónii (Albánsko). Disk z Festosu slúži amatérskym vysvetlovačom archeologie k rôznym špekuláciam, božskej či mimozemskej pomoci, sú známe desiatky vysvetlení festoských hieroglyfov. Každopádne spojiť návštevu originálnheo disku v Iraklione s konkrétnou pamiatkou v horách Kréty bol dobrý nápad a takto vám to cvakne dokopy.

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Grécko

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu