Slnovrat a jeho význam

Tohtoročný slnovrat nastal 21. júna o 16.58 h. Tento jav hrá zásadnú rolu v rôznych kultúrach a ľudstvo mu vďačí za niekoľko unikátnych stavieb. Začnime tým, že si vysvetlíme, čo vlastne slnovrat je. Pri letnom slnovrate z pohľadu Zeme dosahuje slnko najsevernejšieho bodu svojej dráhy. Vďaka tomu zažijeme na severnej pologuli najdlhší deň. Dni sa začnú skracovať až do zimného slnovratu.

Prečo je slnovrat nepravidelný, že nastáva niekedy 20. alebo 21. júna, dokonca v roku 2487 nastane 19. júna? Odpoveď je jednoduchá. Obehnutie Zeme okolo slnka trvá 365 dní 5 hodín a 49 minút. Každým rokom sa teda posúva práve o tých 5:49 a počas prestupného roku, keď má rok 366 dní, si znovu nadbehne.

Tento deň je čisto astronomickou udalosťou a jeho historický a kultúrny význam siaha až to staroveku.

Pre antických Grékov znamenal začiatok nového roku. Taktiež na tento deň pripadli oslavy Boha Krona, ktorý bol patrónom poľnohospodárstva. Čím bol tento sviatok iný než ostatné? Bol to jediný sviatok ktorého sa mohli zúčastniť aj otroci spolu so slobodnými ľuďmi. Na jeden deň v roku si boli obe spoločenské vrstvy rovné.

Mnoho indiánskych kmeňov slávilo najdlhší deň v roku tzv. slnečným tancom, Mayovia a Aztékovia používali tento úkaz, podľa ktorého stavali mnoho centrálnych stavieb, aby sa budovy dokonale prispôsobovali tieňom oboch slnovratov.

V Európe pohanské zvyky postupne nahradili zvyky kresťanské. Príkladom sú sviatok Jána Krstiteľa v Španielsku, deň Ivana Kupalu v Rusku alebo Svätojánsky večer v Dánsku.

Jedny z najznámejších pamiatok spájané so slnovratom sú napríklad aj egyptské pyramídy alebo anglický Stonehenge.