Smutný príbeh Kandského jazera

Jazero Kandy sa nachádza vo východnej časti mesta Kandy. Toto umelé jazero dal postaviť posledný srílanský kráľ – Sri Wickrama Rajasinghe. Domáci ho poznali pod názvom Kiri Muhuda, čo znamená „Mliečne more“. Samotné umelé jazero má rozlohu viac ako 6 000 metrov štvorcových a v najnižšom bode dosahuje hĺbku približne 18,5 metra.

Turistická atrakcia

Popri jazere sa môžete prejsť po približne 3,2 kilometrov dlhej cestičke v tieni stromov. Prechádzka by vám spolu s fotografovaním nemala trvať dlhšie ako hodinu. Počas nej tu môžete pozorovať aj množstvo druhov vodných živočíchov (od rýb po korytnačky), ako aj rôzne druhy vtákov. Chodník okolo jazera je medzi návštevníkmi veľmi populárny.

Pre zanietených fotografov tu existujú skvelé príležitosti na fotografovanie, jazero je totižto obklopené fotogenickými kopcami spolu s tradičnými kolonialistickými budovami z 19. a 20. storočia.

No ak by ste radšej chceli zvoliť plavbu loďou, nachystajte si približne 10 000 LKR (cca 30 €). Môžete si ju objednať za Chrámom Budhovho zubu, no majte na pamäti, že plavba po jazere je obmedzená.

Mnohí návštevníci väčšinou cestujú na bohoslužby do Chrámu Budhovho zubu. Oceňujú tu pokojnú atmosféru, ku ktorej jazero výrazne prispieva. Pokojnú atmosféru aj ľudia zvyknú vychutnávať aj z okolitých lavičiek v priebehu poobedňajších hodín. Avšak bez toho, aby poznali smutný príbeh výstavby jazera počas vlády kráľa Rajasinghe.

Ako vzniklo jazero

Počas 19. storočia sa na mieste dnešného jazera nachádzalo malebné ryžové pole uprostred močiara ležiaceho na južnej strane kráľovského paláca.

Projekt bol nápadom Sri Wickrama Rajasinghe, posledného kandského kráľa. Prevažná časť stavebných prác a dostavby sa uskutočnili v rokoch 1810 - 1812, aj vďaka zajatému britskému dôstojníkovi Davieho, ktorého uväznili v roku 1803.

Zajatec bol kráľovým poradcom pri premene ryžového poľa „Tigol Vela“ na jazero. Architektom tohto projektu bol Mulacharya Devendra (majster remeselníkov), ktorý predtým postavil vežu Oktagon v Kráľovskom paláci alebo pavilón Pattirippuwa chrámu Dalada Maligawa (Chrám Budhovho zubu). Pred vybudovaním tohto jazera tu bolo prírodné jazero s názvom Bogambara Wewa (Mliečne more), ktoré bolo v nižšej nadmorskej výške, asi 16 metrov pod súčasným západným koncom jazera.

Po ukončení projektu sa dejiny delia, podľa jednej legendy bol zajatec popravený a podľa druhej zomrel vďaka neľudským podmienkam v zajatí. Či už to bolo čokoľvek, jazero je dôkazom jeho geniálnej mysle a príkladom spolupráce medzi kolonialistami a poslednou dynastiou na Srí Lanke.

Zaujímavosti

Okrem tejto nevyriešenej záhady, sa časom pridala ešte aj legenda o umelo vytvorenom ostrove v strede jazera. Podľa všetkého ho kráľ využíval ako kráľovský hárem, na ktorý sa dostal pomocou tajnej chodby vedúcej z kráľovského paláca. Pavilón taktiež vraj slúžil aj jeho kráľovnej ako miesto oddychu. Len tri roky po dokončení jazera, malý umelý ostrov bol použitý ako sklad munície a okolo jeho hranice bol pridaný parapet.

Na severe, bližšie k Chrámu zubnej relikvie, je kúpeľný kráľovnin pavilón čiastočne ponorený do vôd jazera. Hovorí sa, že kráľove manželky a konkubíny používali pavilón pri kúpaní v jazere, ale Briti ho nakoniec premenili na budovu knižnice.