Socha hladujúceho Budhu v pakistanskom Lahore

Počas nášho expedičného zájazdu Pakistan, Himaláje, Ladakh, ktorý nás prevedie divokou krásou Pakistanu, majestátnymi hrebeňmi Himalájí a drsnou krajinou Ladakhu, začíname našu cestu v meste, ktoré je skutočným srdcom histórie, v Lahore. Našou povinnou zastávkou je slávne Lahore Museum, založené ešte počas britskej nadvlády v 19. storočí. Práve v jeho tichých chodbách, medzi najvzácnejšími pamiatkami sveta, sa nachádza dielo, ktoré v každom návštevníkovi zanechá hlbokú stopu.

Práve tu, v tieni historických chodieb, môžete uzrieť jedno z najvzácnejších a emocionálne najsilnejších diel starovekého sveta, sochu hladujúceho Siddhárthu, všeobecne známu ako Hladujúci Budha. Toto majstrovské dielo gandhárskej školy je jednou z najvýznamnejších sôch na svete a najcennejším majetkom múzea v Lahore už od roku 1889.

Socha bola objavená koncom 19. storočia na nálezisku Sikri v provincii Chajbar Paštúnchvá (K.P.K.) v dnešnom Pakistane. Je vytesaná do sivého bridlicového kameňa (grey schist) a dosahuje výšku 84 cm, šírku 53 cm a hĺbku 25 cm. Z historického hľadiska patrí do Kušánskeho obdobia (2. storočie n. l.) a radí sa k vzácnym pamiatkam mahajánskej školy umenia. Práve v regióne Gandháry sa totiž po prvýkrát vyvinulo zobrazovanie Budhu v ľudskej podobe, pričom táto ikonografia neskôr ovplyvnila náboženské umenie po celom svete. Štýlovo ide o unikátnu zmes helenistických a indických vplyvov, na ktorej sa podieľali nielen Gréci, ale aj Skýti a Parti.

Dielo zachytáva princa Siddhárthu v meditačnej póze počas hľadania osvietenia. Pripomína udalosť, keď sa pod pipalovým stromom v Bódhgaji podrobil drastickému 49-dňovému pôstu, aby našiel spôsob, ako ukončiť utrpenie sveta. Umelecké spracovanie je až mrazivo realistické. Siddhártha je tu redukovaný na kostru, má vystúpené rebrá, prepadnuté brucho a jasne vyryté žily. Presnejšie povedané, socha by sa mala nazývať Hladujúci Siddhártha alebo Bódhisattva, pretože zobrazuje výjav, ktorý sa odohral ešte pred jeho osvietením a vstupom do stavu Budhu.

Tento extrémny asketický zážitok bol pre dejiny budhizmu kľúčový. Siddhártha počas neho pochopil, že k pravému osvieteniu nevedie drastické týranie tela, ale mentálna kultivácia a vhľad. Našiel takzvanú Strednú cestu, ktorú po zvyšok života zvestoval v podobe Štyroch vznešených právd (o utrpení, jeho príčine, konci a ceste k nemu) a Osemdielnej cesty, ktorá zahŕňa správne chápanie, myslenie, reč, konanie, živobytie, úsilie, všímavosť a sústredenie. Socha v Lahore tak zostáva nielen národným pokladom Pakistanu, ale aj vizuálnym stelesnením prechodu od fyzického utrpenia k duchovnej slobode.