Kalifát – založený na Platónovi a Aristotelovi

Koncepciu kalifátu si musíme rozdeliť na filozofickú a politickú. Prečítajte si aj: Prví chalífovia, Abu Bakr, Umar, Utmán. Filozofická koncepcia khalifátu Vás prekvapí. Predstavy moslimských filozofov o kalifovi / imámovi boli súčasťou koncepcií a debát smerujúcich k vypracovaniu teórie ideálneho štátu a vládcu po vzore Platóna (arab. Aflatún) a Aristotela (arab. Aristú).  Politické koncepcie falsafy boli úzko spojené a podporované niektorými kalifami (napr.: Abd Alláh b. ar-Rašíd al-Ma’mún, vládol 813 – 833), ktorí tak často učinili z pragmatických dôvodov, totiž v politických koncepciách niektorých filozofov našli pevnú oporu pri upevňovaní svojej centrálnej moci, alebo tiež nachádzali pevné argumenty proti opozičným názorom niektorých islámskych učencov, častých kritikov kalifskej moci.  Imám je predovšetkým vládcom-filozofom a hlavou štátu (ra’ís), ktorý síce nepostráda ani iné („islámske“) cnosti, no štát (madína, chápaná ako grécky polis) vedie podľa racionálnych zásad ako popredný filozof a znalec vied (ulúm sing. ilm). Musím povedať, že toto sa mi veľmi páči. Mať na čele „mudrca“ je podľa mňa dôležité a v západnej spoločnosti to dnes nie je vidieť.  Síce tu boli niektoré panislámistické snahy, napr. tzv. chalifátske hnutie v Indii (1919 – 1924), a iné, ako aj aktivity celoislámských organizácií ako Muslimský svetový kongres (Mu’tamar al-cálamí al-islámí), Muslimská svetová liga (Rábitat al-cálam al-islámí), alebo Organizácia islámskej konferencie (Munazzamat al-mu’tamar al-islámí), ktoré sa snažili o dosiahnutie islámskej jednoty, no táto snaha zostala zatiaľ nevypočutá. V súčasnej dobe existujú až štyri moslimské krajiny, ktoré nesú vo svojom názve označenie „islámske“, t.j. Pakistan, Afganistan, Irán a Mauritánia,  ale bez výnimky sa jedná o republiky, teda nemôže byť ani v jednom prípade reč o uplatnenie princípu kalifátu.  Kalifát, ktorý nastolilo ISIS v Mosule a Raqqa, je paródiou na pravdu. Raqqa sme na našich zájazdoch prechádzali už v roku 1995, viď história BUBO. Blog: šítii versus sunniti