Aký môže byť deň na Viktóriiných vodopádoch | 08.10.2009

Po spoločnom vzhliadnutí “Dymu, ktorý hrmí”, čiže Viktoriiných vodopádov v Zimbabe na juhu Afriky sa nám v rámci voľného dňa skupina rozdelila na vyznávačov adrenalínu a návštevníkov susednej Zambie. My, ktorí sme boli v Zambii v mestečku Livingstone si môžeme povedať, že nielenže sme Viktóriine vodopády videli, ale sme po nich aj chodili! Pohľad na túto vodnatú krásavicu zo Zambie stojí naozaj za to. Adrenalínová skupinka po skoro zlanení na dno kánonu už vzhľadom na fyzické sily prestala mať chuť na rafting. Všetko sa ale zmenilo s príchodom prvej pereje a začali sme si to naozaj riadne užívať. Automatická práčka spolu so Svokrou (ľudové názvy perejí podobne ako Žrút kamiónov, alebo Súdny deň) z nás dostali aj posledné zvyšky síl. Po zdolaní 21 perejí, ktoré sa vo svete raftingu považujú za top záležitosť nás ale čakal ešte záverečný peši výstup zo dňa kánonu o dĺžke 200 metrov, takmer kolmo hore. Dnes nás čaká ešte rozlúčková večera spojená s africkými taneckami a folklórom, zajtra nasadáme do okrídlených plechových tátošov smer Európa. Lúčime sa s krásnou Afrikou príbehom Davida Livingstona, ktorý vo svojom testamente uviedol. “Ak zomriem, chcem aby moje telo bolo prevezené do Škótska, ale srdce patrí Afrike!” A tak je pochované pod stromom v malej dedinke v Zambii. Dovoľujeme si tvrdiť, že aj kúsok nášho srdca tu ostáva a to si Afrika naozaj zaslúži!. Dovidenia…