Spomienky na Afriku... (Out of Africa)

Zimbabwe je smutnou krajinou, ide od desiatich k nule neskutočnou rýchlosťou. V krajine, ktorá bola kedysi obilnicou južnej Afriky, dnes regály v obchodoch zívajú prázdnotou. Záver nášho cestovania juhom Afriky vrcholí na Victoria Falls v Zimbabwe. Prišli sme sem po vydarenom safari v národnom parku Chobe, z Botswany, kde sme ráno jazdili na safari autách po parku, poobede sa plavili lodičkou po rieke Chobe, z ktorej chodia zvieratá piť. Pre toto Chobe milujem. V Zimbabwe v obchodoch dostanete kúpiť len alkohol a cigarety, pretože tie domáci moc nekupujú. Z hľadiska politického nie je pre Európana (z pohľadu EÚ) sem cestovať, takže sem z roka na rok prichádza menej a menej turistov, infraštruktúra upadá a ti čo sem prídu zisťujú, že tu poriadna infraštruktúra veľmi nie je, tak svojim známym odporučia cestovať radšej niekam inam...začarovaný kruh. V každom prípade, neprísť sem na vodopády by bola veľká škoda. Prechádzali sme sa v dažďovom pralesiku, ktorý je tu zelený celoročne vďaka oparu, ktorý stúpa z vodopádov takmer sami. Už sme si na tento pocit v Afrike zvykli, že tu môžte mať takúto krásu na pohľad sami pre seba. 4 chlapi sa odhodlali z mosta, ktorý oddeľuje Zimbabwe a Zambiu, z výšky 111 metrov skočiť druhý najvyšší bungee jump na svete. Adrenalín sme mali však zvýšený všetci, čo sme s nimi na tom moste stali a pozorovali. Ale tým adrenalínové dobrodružstvá nekončia. Včera sa naša skupina rozdelila na dva tábory - letcov (rozumej tých, čo si išli vodopády pozrieť z helikoptéry) a plavcov (ti ktorí si chuť rieky Zambezi chceli vyskúšať sami). Ja som sa pridala k skupinke na najťažší komerčný whitewater rafting na svete. Po úvodnom briefingu sme si pekne krásne zobrali vesty, helmy a padla a zostúpili do kanóna rieky Zambezi naučiť sa plaviť na rafte. Nuž, nás sprievodca sa volal Titanic, takže sme už od začiatku mohli tušiť, ako asi dopadneme... :) Na prvej "zahrievacej" polovici raftu sa z člna dostalo len pár plavcov, voda v rieke mala perfektnú teplotu na plávanie :) Keď sme z raftov na perejí c.9 = Komerčná samovražda vyliezli, aby sme ju obišli po suchu (je to stupeň 6 = neraftovatelne, do tejto kategórie spadajú aj vodopády!), tak niektorí z nás špekulovali nad tým, že by sa to predsa len dalo zísť...čisto teoreticky :) No po obede, keď sme sa dostali cez Pozieracku kamiónov k 3 škaredým sestrám (perej c. 12), tak si na nás druhá škaredá sestra pekne pochutila. Plávali sme v Zambezi všetci. A potom na Surprise Surprise opäť ešte raz. Zopakovali sme si to aj na perejí c18 Oblivion, ale to sme si už vedeli pekne užiť. V každom prípade, ako povedal Rasťo, bola to "najbláznivejšia vec, ktorú v živote urobil". Kto nevyskúša, neuverí!!!! Dnes sa chystáme na skok do susednej krajiny - Zambie, pozrieť sa na bustu Emila Holuba, ktorý ako prvý kartograf nakreslil mapu Viktóriiných vodopádov a potom hurá na nákupy drevených sošiek, masiek, zvierat a čo ja viem čoho ešte iného. Zajtra to bude síce problém zbaliť, ale v nedeľu sa objavíme doma!