Slony, žirafy a vodopády v Zimbabwe

Ruacana je meno vodopádov, ktoré nie vždy ukážu svoju pravú tvar. Teraz, na konci obdobia dažďov, sa cez ne valí obrovské množstvo vody. Trošku sme zmokli, podaktorí z nás na cvíľu dali svoje údy na Angolskú stranu a po ceste opravili ďalší defekt. Ešte jedna noc a potom dvojdňové safari v NP Etosha. Prvý deň sa začal výborne. Všade samé antilopy a zebry. Znenazdania sa spomedzi prúžkovaných tiel vynoril krásny levi samec, ktorí pomaly prešiel popri nás a nikoho a nič si nevšímal. Postupne sme nachádzali ostatních obyvateľov parku a k večeru sme mali odfotené asi všetky žirafy z Etoshe. Nikoho už „nezaujímali“, ale skoro vždy sme sa zastavili a znovu fotili. Druhý deň vyzeral veľmi podobne, a v podvečer sa nám podarilo nájsť aj stádo slonov a nejakých sloních samotárov. Z Etoshe sme si to namierili okolo najväčšieho meteoritu na Zemi k rieke Okawango. Táto, ako mnohé iné v regióne bola tiež rozvodnená a do našej lodge nás museli prepraviť na člnoch. Výlet po vode sa vydaril a Ivan mal najväčšiu radosť, keď sa mohol poprechádzať po pevnej zemi Angolskej. Nachvíľku sme sa zastavili na tejto strane brehu a neoficiálne navštívili ďalšiu africkú krajinu. Až gýčový západ slnka nad riekou a skvelá večera s programom nám spríjemnili večer. Skoro ráno sme sa dali na presun cez Caprivi Strip, úzky pas Namíbie, vklinený medzi Angolu, Zambiu, Zimbabwe a Botswanu. 550Km dlhý a na niektorích miestach iba 15km široký pas je domovom pre veľkú časť populácie Namíbie. Typické slamenné obydlia nám navodili inú africkú africkú atmosféru, akú sme mali doteraz. Cez hranice sme sa dostali bez problémov, len nás český spolucestujúci sprvu nedostal víza na botswanskej hranici, ale aj toto sme nakoniec vyriešili a mohli ísť naháňať slony do botswanského národného parku Chobe. Tých sme, či už podvečer na safari z rieky, alebo druhý deň ráno z terénneho vozu videli neúrekom. Chobe nám ich ukázalo stovky. Bolo to pomaly horšie ako v Etoshi so žirafami. Na záver nás ale držalo pri vode stádo, ktoré sa prišlo kúpať a jeden mladý sloní zurvalec, ktorý behal dokola, všetkých, aj svoju rodinu, zastrašoval, kopal do rastlín, vtákov a nakoniec aj do krokodíla. Po obede nás čakala záverečná pozemná časť a tou bol 100km presun do Zimbabwe. Zmokli sme na Victoriinych vodopádoch ako sa patrí. Všade je veľké množstvo vody a rieky sú viac ako plné. Aj bohyňa Nyami-Nyami poslala dolu korytom rieky Zambezi návaly vody. Včera sme sa odfotili pri soche Dr.Holuba, veľkého cestovateľa českého pôvodu a navštívili vodopády aj z druhej, Zambijskej strany. Dnes sa venujeme nákupom, lebo na, ostalo podozrivo veľa peňazí a tu sa naozaj dajú nakúpiť pekné presenty za veľmi prijateľné ceny. Zajtra sa už rozlúčime s „Afrikou snov a skutočnosti“ a preletíme domov, do zjarnievajucej sa Európy.