Naprieč odľahlým Zélandom

Kia Ora z Nového Zélandu. Príroda tejto odľahlej ostrovnej krajiny je nesmierne rôznorodá. Nie pre nič za nič patrí Zéland medzi 1 zo 17 krajín s megabiodiverzitou. Keďže BUBO je najväčším predajcom zájazdov na Nový Zéland na Slovensku aj v Čechách okrem Mišovej skupiny sme tu aj my, ktorí podrobne spoznávame Južný ostrov už niekoľko dní. Množstvo zážitkov a odľahlosť miest nám neumožnili vás informovať o našich objavoch skôr. Z najväčšieho mesta Južného ostrova Christchurch sme zamierili popri jazere Tepako až k úpätiu najväčšieho velikána miestnych hôr Mt.Cook (okrem sopiek v Tongarire kde najznámejší Šír tohto ostrova zlepšoval svoje horolezecké zručnosti aj Mt.Cook sa na istú dobu stal jeho ihriskom,kde sa pripravoval na výstup na najvyssy bod tejto planéty Cumulangma). Cez oblasť Otago,ktorá je najjužnejšou vinárskou oblasťou na svete sme prišli do centra adrenalínu Queenstownu ležiaceho pri jazere Wakitika.. Tasmanski čerti zatancovali v miestnej oblasti špeciálne rituálne tance až sa Zem triasla a obloha pripomínala stroboskop. Výsledok? Zosuvy pôdy a neprejazdná cesta k fjordu Milford Sound.Pre niekoho nešťastie pre na vyhrá aj s bonusom!!! Absolvovali sme návštevu vedľajšieho mediálne menej známeho fjordu Doubtful Sound.Najskôr plavba po jazere Manapuri potom návšteva miestnej vodnej elektranicky,ktorá má kapacitu 800MW (táto elektrická energia by stačila pre celý Južný ostrov alebo pre oblasť Aucklandu kde žije 1,3niliona obyvateľov). Dostali sme sa až k turbínam,ktoré sú umiestnené 230 metrov pod zemou. doviedol nás tam 2km dlhý tunel.(Hydro elctric plant of Manapuri je naozaj impozantné staviteľské dielo.). Po najdrahšej ceste na Novom Zélande sme sa cez miestny dažďový prales prekľučkovali a preserpentínovali až k fjordu fjordov Doubtful Sound.(slová sú zbytočne NÁDHERA...vďaka tasmánski čerti. Doubfult Sound stojí za to(interné dostal 6* z 5 -)). Dnes na raňajky symetrický poukladané palacinky na pancake rocks a do toho ešte aj striekajúce efekty v čase najvačšieho prílivu. Šmahom ruky sme pobrežie Tasmánskeho mora vymenili za Tichý oceán, kde sme sa dostali cez Južné Alpy. Centrum veľrýb, Kaikora, nás privítala klasicky slnkom a tuleňmi. Vrcholky hôr v pozadí, šum Pacifiku a steak na grile, čo viac si môžme priať.Pozdravujeme Mišovu BUBO skupinu na Severný ostrov a keďže sme najväčší organizátor zájazdov do Kiwilandu v pondelok vo Welingtone očakávame ďalších BUBO klientov.