Thajská armáda a jej vplyv na politiku krajiny

Thajská armáda patrí medzi najvplyvnejšie inštitúcie v celej krajine a jej postavenie je výrazne silnejšie než vo väčšine európskych štátov. Hoci je Thajsko oficiálne konštitučnou monarchiou s parlamentom, vládou a voľbami, armáda má už desaťročia obrovský vplyv na fungovanie politiky aj samotného štátu. Jej úloha sa v thajskom politickom systéme historicky neobmedzovala iba na obranu krajiny, ale často sa spájala aj s ochranou monarchie, národnej stability a politického poriadku.

Armáda je veľmi úzko prepojená s thajskou monarchiou a práve ochrana kráľa patrí medzi jej najdôležitejšie úlohy. Monarchia má v Thajsku mimoriadne silné postavenie a armáda sa dlhodobo prezentuje ako jej hlavný ochranca. Vplyvné vojenské a konzervatívne kruhy dlhodobo presadzujú predstavu, že armáda môže zasiahnuť v situáciách, ktoré interpretuje ako ohrozenie stability štátu, monarchie alebo verejného poriadku.

Práve preto Thajsko zažilo od roku 1932 viac než tucet úspešných vojenských prevratov a ešte viac pokusov o ne. Keď vzniknú veľké politické konflikty, protesty alebo nestabilita vlády, armáda často zasiahne a prevezme kontrolu nad štátom. Počas vojenského prevratu býva rozpustená vláda, pozastavená ústava a moc prechádza do rúk armádnych predstaviteľov. Vojaci následne kontrolujú fungovanie štátu, médií aj bezpečnostných zložiek.

Najvýraznejší moderný zásah armády prišiel v roku 2014, keď generál Prayut Chan-o-cha po mesiacoch politických nepokojov prevzal moc vojenským prevratom. Armáda už dva dni pred prevratom vyhlásila stanné právo, po prevrate obmedzila zhromažďovanie, kontrolovala médiá a prevzala riadenie krajiny. Prayut sa následne stal premiérom a armáda mala priamy vplyv na vytvorenie novej ústavy aj fungovanie vlády.

Veľký vplyv armády sa prejavil aj v samotnom politickom systéme po prevrate z roku 2014. Ústava z roku 2017 vytvorila prechodný, armádou menovaný Senát, ktorý mal výrazný vplyv na výber premiéra a pomohol udržať mocenský vplyv vojenských a konzervatívnych kruhov aj po návrate k voľbám. Od roku 2024 má Thajsko nový 200-členný Senát, ktorý už premiéra nevolí, no stále vzniká nepriamym výberom a má dôležité právomoci pri kontrole zákonov a pri menovaní členov niektorých nevolených inštitúcií.

Armáda má zároveň výrazný vplyv na bezpečnostný aparát, verejnú politiku a historicky aj na viaceré ekonomické aktivity. Počas protestov alebo politických kríz bývajú vojaci nasadení v uliciach. V Thajsku nie je výnimočné, že armádni predstavitelia verejne komentujú politické dianie alebo zasahujú do riešenia vnútorných konfliktov.

Najmä od protestov v rokoch 2020 – 2021 rastie medzi mladšími Thajcami kritika armády a jej silného postavenia. Mnohí žiadajú reformy, väčšiu demokraciu a menší vplyv armády na vládu. Konzervatívnejšia časť spoločnosti však armádu stále vníma ako silu, ktorá chráni monarchiu a stabilitu krajiny.

Aj preto patrí thajská armáda medzi najdôležitejšie mocenské skupiny v štáte. Historicky sa totiž neobmedzovala len na vonkajšiu obranu krajiny, ale opakovane zasahovala do fungovania vlády, politického systému aj celkového smerovania moderného Thajska.