Tokio - deň plný zážitkov

V Tokyu sme vymačkali náš čas na maximum.. Park Ueno je známy koncentráciou múzeí, pár chrámov, krásnou alejou japonských čerešní, ktoré síce už odkvitli, ale predstava toho, ako tam celé japonské rodiny na jar čakajú ako sa z púčika stane kvietok je celkom zaujímavá.. Tak sme tam postáli aj my chvíľku a predstavili si, ako tam celé televízne štáby stoja a japonské rodiny híkajú nad práve sa otvárajúcimi púčikmi, alebo v jemnom vetríku hojdajúcimi sa kvietkami.. Uaaaaa.. Aké krásne.. "To plant a garden is to believe in tomorow" hovorí jedno staré príslovie.. Tak sme obdivovali nielen Ueno záhrady, ale.. Vystáli sme si rad aj v Zoo na pandy.. Boli krásne. Lenivé, pohodové, kŕmiace sa bambusovými lístkami a lákajúce na jedno chlpaté huňaté objatie. Keby neboli za sklom, určite sa k ním všetci rozbehnú. Radosť mala hlavne polka našej rodinnej mini skupinky, ktorá nám jednoznačne znižuje vekový priemer. Traja dospelí na tri deti.. Mohlo by sa zdať, že vyrovnaný boj, ale stále nechápem, kde berú tie deti toľko energie.. "to plant a garden is to believe in tomorrow" :) Vo štvrti Asakusa sme sa zviezli rikšami, poklonili sa v chráme, aby sme si vzápätí mohli vybrať náš osud. Alebo naopak? Osud si vybral nás? No, nech je to ako chce.. Pred večerným sushi sme si ešte dali "cat café".. Počuli ste o tom už? V Japonsku celkom populárny jav. Japonci sú známi tým, že veľa pracujú. A možno práve preto sa viac než ostatné národy cítia osamelí. A keď vám je smutno, na čo máte chuť? Ok, je to individuálne, ale.. Možno by sme mohli povedať, že "na priateľa"? A kto je najlepší priateľ človeka? Niekto vraví, že kniha. V poriadku, v Japonsku sa na tlač komiksov minie viac papiera ako na tlač toho toaletného. Niekto vraví, že najlepším priateľom človeka je pes.. Ok, mohli by sme to zahrnúť do state domáce zviera? Ak vám je smutno alebo len jednoducho máte chuť sa "pomojkať" s chlpatým maznáčikom, existujú tu kaviarne, kde pobehujú zajačiky, mačičky alebo iné roztomilé zvieratká a vy kým si dávate kávu, tak sa maznáte.. Potom sa pekne po japonsky ukloníte a každý si ide svojim smerom. Vy pravdepodbne "do" alebo "z" práce a mačky.. Tie sa už tešia na ďalších zákazníkov. Akoby by povedali domáci "kawaiiii!!!".. Alebo "very cute!!".. Na ďalší deň v Tokyu sme už boli trochu ďalej od "maznania sa" a navštívili sme jeden z najväčších rybacích trhov na svete, kde sa porcovali obrovské tuniaky priamo na pľaci.. A hneď potom.. Na tanier.. Najčerstvejšie sushi na svete!! Mňamka!! A čo by to bol výlet do veľkomesta bez vyhliadky? Výťahom vyše 200 metrov nahor.. Neuveriteľné, čo všetko dokáže ľudská ruka postaviť.. Ale.. Aby sme si zase o sebe veľa nemysleli, hneď na ďalší deň nám príroda ukázala svoju silu a ráno.. Ležím si v posteli a vravím si: "veď som toho včera toľko veľa nepopila".. Všetko sa hýbe.. Trvá to už hodnú chvíľku.. Ok, nie viac ako minútu, ale.. V takom momente je to ako večnosť.. Rozmýšľam, čo popadnúť ako prvé.. Či pas, či tašku a či by bolo vôbec vhodné vybehnúť len tak v pyžame :) našťastie, príroda nám dáva iba takú "light" pripomienku. V Japonsku je ževraj do roka viac ako 1500 zemetrasení. Ok, tak po tomto dní o jedno menej.. zem sa nám na chvíľku ešte pod nohami trasie, ale to už trávime deň na ostrove Odaiba. Na všetkých možných aj nemožných atrakciách si "naše" deti vybíjajú energiu!! Je neuveriteľné, čo všetko dokáže ľudská ruka postaviť a ľudský um vymyslieť.. Ale.. Nezabúdajme na staré príslovie, ktoré sme našli napísané na "rozprašovači" v japonskej botanickej záhrade: "to plant a garden is to believe in tomorrow"