10 najväčších chýb, ktoré v Japonsku radšej nerobiť Ako si v krajine vychádzajúceho slnka neurobiť hanbu

Japonsko je krajina s veľmi špecifickou kultúrou, a aj keď ste už nejaké ázijské krajiny navštívili, táto krajina sa nepodobá na žiadnu inú; Japonsko je nádherne svojské. V najbližších riadkoch si vysvetlíme, čomu sa tu vyvarovať, aby ste sa prinajmenšom nemuseli hanbiť, v horších prípadoch sa nemuseli ospravedlňovať.   1. Prvou vecou pri kontakte s Japoncami - a teda prvou zásadnou chybou - je podávanie ruky. My to berieme automaticky a aj skúsenému cestovateľovi, ktorý navštívil Japonsko viackrát to občas ujde, no Japonci sa stránia akéhokoľvek dotyku s cudzím človekom. Prejavom úcty, pozdravu, ale aj rešpektu či hanby, je tu úklon. Čím hlbšie sa ukloníte, tým je prejav danej emócie silnejší a vážnejší. Bežný úklon v obchode či na ulici by mal byť približne 30º. Ak jednáte s nadriadeným, alebo sa ospravedlňujete za nejaké nedorozumenie, ukláňate sa približne na 45º. Ak už chcete naozaj prejaviť úctu či ľútosť, prípadne ak ste hlboko veriaci šintoista vo svätyni a chcete prejaviť maximálnu úctu, ukláňate sa tak hlboko, ako vám chrbtica dovolí :). Každopádne, Japoncom sa ruka nepodáva, a ak by vám podal ruku nebodaj Japonec ako prvý, vedzte, že ide s najväčšou pravdepodobnosťou o Japonca scestovaného, prípadne žijúceho alebo študujúceho v zahraničí, kde sa naňho tento zvyk “nalepil” 2. Druhou chybou, ktorú “našinci” v Japonsku nevedome robia, je hlučnosť v prostriedkoch verejnej dopravy. Bežne sa stáva, že naša BUBO skupinka je tou najhlučnejšou v metre. Pre nás je úplne prirodzené sa pri preprave metrom, busom či iným prostriedkom rozprávať, pre Japoncov je to ale prejav hulvátstva a nevychovanosti. Áno, aj toto je jedna z prvých vecí, ktoré sa v Japonsku snažíme naučiť, nebyť hluční a neobťažovať okolie.   3. Treťou chybou, aj keď to by sa dalo aplikovať aj na naše končiny (dali by sa vlastne aplikovať všetky - nie?), je doslova neprekážať ostatným. Často sa stáva, že keď si niečo chceme na ulici či na stanici metra alebo pri nejakej pamiatke povedať, vysvetliť, ukázať, zablokujeme celú ulicu. Japonci toto naozaj nemajú radi a túto vlastnosť prisudzujú nevzdelaným národom bez výchovy a návykov tolerancie a rešpektu. Japonci si vždy nechajú priestor. Keď idete v daždi v Japonsku po ulici, nehrozí, aby ste sa dáždnikmi zrazili, Japonec vám vždy nechá dostatok priestoru. Škoda, že to funguje málokde na svete..   4. Rad na pokladňu v obchode. Toto je takisto fenomén, ktorý nie a nie sa u nás uchytiť. Síce niečo málo pomohli terminály na poštách a v bankách či u mobilných operátorov, kde si naklikáte, čo potrebujete, a automat vám pridelí číslo stanovišťa, kam sa máte postaviť, no aj tak to u nás ešte ľudia nepochopili. Prídete na menšiu pobočku pošty, detekujete tri okienka. Ja osobne sa postavím tak, aby som mohol pristúpiť k tomu, ktoré sa uvoľní ako prvé. Za mnou vchádza občan a spýta sa: “hentam čakáte?” Nie, odpovedám, čakám tam, kde bude najskôr voľné. Veď je to logické, nie? Občan vyjavene pozerá, o čom to rozprávam? Minimálne si myslím, že týmto spôsobom by bol každý odbavený najrýchlejšie, ako sa dá. Nuž, môžme o tom polemizovať, v Japonsku je to ale absolútne normálna vec. A teda chybou, ktorú našinec veľmi často urobí, prevažne v takzvaných “convenience stores”, čo by sa po našom dalo preložiť ako “obchod s rozličným tovarom, (v Japonsku obchody, kde kúpite všetky základné potreby vrátane potravín, kozmetiky, tlače či základného oblečenia) je, že sa postaví priamo ku vybranej pokladni, ignorujúc chudákov Japoncov, ktorí stoja s odstupom opodiaľ a presne podľa vyššie opísanej logiky pristupujú k pokladni, ktorá je aktuálne voľná. V Japonsku je toto úple základná vec, prečo sa náš národ ani za rok pandémie [celý rok! 365 dní!] nedokázal naučiť dodržiavať odstup a postupovať logicky, aby každý bol vybavený čo najrýchlejšie? Prečo je u nás trend chytiť si rad, ktorý “ide rýchlejšie”? Prečo si dýchame na chrbát? To je ale iná téma.. Oni tí chudáci Japonci, keď ich aj predbehnete, vám nič nepovedia, je to takpovediac pod ich úroveň. Ale pomyslia si o vás svoje.   5. Ďalší trapas, ktorý si v Japonsku môžete ľahko vyrobiť, úzko súvisí s predošlým bodom, akurát je o dosť všeobecnejší. Ide o akékoľvek nedodržiavanie miestnych pravidiel. Tu nieste “cool”, ak ste rebel, ak idete “proti prúdu”, ak chcete ukázať, ako vám všetci môžu… Japonci sú vzdelaný a inteligentný národ a veľmi dobre vedia prečo pravidlá dodržujú. Vedia, že je to pre dobro celého národa a že tak ako oni prospievajú spoločnosti, prospieva spoločnosť im. Ak chcete v Japonsku ukázať, ako ste nad vecou a ako si môžete robiť, čo sa vám zapáči, skôr zo seba urobíte hlupáka. Tu vám nikto tlieskať nebude, skôr si spravíte hanbu. V Japonsku ste “supercool”, ak miestnu kultúru rešpektujete a ak sa správate kultivovane a na úrovni. Krásne, nie?   6. Znova nadviažem na predošlý bod. Ak sa akákoľvek situácia v Japonsku nevyvíja podľa vašich predstáv, ostaňte pokojní. Buďte si istí, že druhá strana sa snaží zo všetkých síl vám maximálne vyhovieť. Ak začnete byť nervózni a nedajbože zvýšite hlas, môže sa veľmi ľahko stať, že sa vám dotyčná/ý otočí chrbtom a v tom momente ste skončili. Japonci, hoci sú extrémne slušní, majú svoje limity. Ak ich prekročíte, skončili ste. Hotovo. 7. Sprepitné pri platení. Či už platíte na recepcii za ubytovanie, v reštaurácii za večeru, alebo v potravinách za fľašu vody, vedzte, že tu sa proste “tringelt” nedáva. Japonská spoločnosť to má úplne inak, ako ste zvyknutí, a pokladník tu kľudne za vami vybehne na ulicu, že ste si “zabudli” zobrať výdavok 10 jenov (10JPY = cca 0,007€) a vtlačí vám ich do dlane s hlbokým úklonom (pamätáte?). Proste tu zabudnite na “dýško” a radšej sa ukloňte tak hlboko, ako sa vám dá.   8. Ak hovoríte s Japoncom o aktuálnom cisárovi, NIKDY nehovorte iba jeho priezvisko. V Japonsku ste sa práve prepadli do hlbokých šintoistických pekiel (ktoré som si práve vymyslel), z ktorých už niet návratu. Ok, seriózne. Ak sa bavíte o terajšom cisárovi či jeho rodine, používajte tituly, napríklad Mr. Naruhito (aktuálny PÁN cisár). Ak už hovoríte o minulom cisárovi, tu už je dovolené oslovovať ho iba priezviskom. Ak poviete, že “Hirohito priznal do rádia, že nie je poloboh”, neurobili ste nič zlé. No ak hovoríte o cisárovi, ktorý práve obýva cisárske sídlo, buďte zdvorilí, ukážete Japoncom, že rešpektujete ich kultúru a tradície. Oslovovanie aktuálneho cisára priezvyskom bez titulu je tu považované za hrubú urážku.     9. Toto bude tip skôr pre pánov, ktorým sa páčia japonské ženy a pomýšľali by aj nad vážnejším vzťahom. U nás sme my muži vďační, ak u svojej partnerky nájdeme aj zmysel pre dôvtip, keď chápe náš humor a neurazí sa našim (veľakrát iba pre nás) vtipným narážkam. No pozor, v Japonsku sa týmto môžte u ženy totálne odrovnať. Stačí, že na Japonku smerujete jeden čo i len trošku nevhodný vtip a ona sa zdvihne od stola a v tom momente ste ju videli naposledy. Áno, naposledy. Nezdvihne vám telefón, neodpíše na správu. Skončili ste. K Japonkám sa musíte chovať s maximálnym rešpektom, no na oplátku sa ony budú rovnako správať k vám. (Aj toto by šlo u nás aplikovať, nie?... 10. Vstup do reštaurácie. U nás je absolútne normálne, že si v reštaurácii vyberáte stôl, ktorý sa vám pozdáva. V Japonsku je to úplne naopak. Keď tu vojdete do reštaurácie, ostaňte stáť vo dverách. Obsluha je okamžite pri vás a pýta sa “koľko vás je?” Podľa počtu osôb vás usadia. Nepáči sa vám stôl? Nuž, skúste požiadať o iný, držím vám palce :) Nechcem povedať, že sa vám to nepodarí, ale v Japonsku sa to nerobí. Pred lepšími reštauráciami nie je nič nezvyčajné, ak stojíte dvadsať minút v rade na voľný stôl. A keď už ho máte, budete reklamovať?  Aby sme sa nebavili iba o veciach, ktoré nerobiť, mám pre vás (hlavne pánov) aj pár tipov na veci, ktorými si naopak u Japoncov či Japoniek šplhnete. Keď napríklad pomôžete dáme s ťažkými taškami, pripravte sa na prekvapený výraz.. To vážne? Hraničí to s hanblivosťou a vy sa pýtate: urobil som niečo zlé? Nie, odpovedá dáma, len...že vy ste taký typický Európan, Japonec by nikdy svojej žene nepomohol...usmieva sa... Ďalšia vec, ktorou si totálne získate srdcia všetkých naokolo (ani nie) je, keď uvoľníte miesto staršiemu človeku napríklad v metre. Minimálne tým šokujete tých najbližšie okolo vás. Vstanete, ale nevystupujete. Čo?? O čo vám ide? Ukazujete gestom staršej pani nech si sadne. Ona sama nechápe, vy čelíte nechápavým pohľadom všade dookola. Japonsko je skrátka iný - ale naozaj nádherný - svet, ktorý vás obohatí. Ak chcete. Toto bolo mojich 10 BUBO rád, ako si v krajine vychádzajúceho slnka neurobiť hanbu. Pochopiteľne, tých situácií je omnoho viac. Ak chcete preniknúť Japonsku pod kožu a uloviť tie najnezabudnuteľnejšie zážitky, poďte s nami na našu zlatú cestu Japonskom. Garantujem vám, že si ho zamilujete.