Transsibirska magistrala

Hlasime sa od Bajkalu alebo perly Sibiru. Ale poporiadku povedzme, si ako sme sa sem vlastne dostali. Skoro rano som pred 4mi dnami uvital nasich 23 statocnych v najvacsom a podla mna aj najkrajsom meste Europy v Moskve. Zacali sme na Vorobyovych horach nadhernym vyhladom na cele mesto, jeho mrakodrapy, zlate kupoly chramov, stadion Luzniky ale aj 7 Stalinovych sestier-vysotiek, s ktorych jednu tu najvyssiu sme mali rovno za sebou, nadhernu kedysi najvacsiu budovu Europy - Lomonosovu univerzitu. Dnes uz su najvyssie budovy vyse 306 a 367 metrove mrakodrapy v IMBC, cize novodobom financnom centre. Za nimi az tak nezaostava ani 143metrovy pamatnik vitazstva z Gigantickym Jurajom na koni zabijajuci draka, ci nahou sochou Vitazstva, vystavany Borisom Jelcinom na 50 vyrocie porazky Nemecka. Ten tu tiez znovu postavil aj Chram Krista spasitela dalsiu megastavbu, ktoru dal kedysi znicit Stalin a miesto nej neskor Chruscov postavil najvacsi bazen na svete. Dnes ma clovek vo vnutry pocit, ze by sa do nej zmestila vacsina nasich kostolov a na samom strope su nadherne fresky. Nemohli sme samozrejme vynechat ani jazdu metrom a zastvait sa najkrajsich staniciach z budovatelskej ery s mozaikami, vitrazami a stukaturami. Jednoducho NY, Londyn aj Pariz sa mozu hanbit a Tokyo a Hong Kong posobia chladne a hypermoderne oproti metru pod timto mestom. Nasledoval Kemel, Chram Vasilija Blazeneho, cervene namestie a mauzoleum vecne ziveho vodcu revolucie. Dali sme si kvas v Alexandrovskom sade, bliny, borsc a kaviar v GUMe, nakupili suveniri na Arbate a takto zdravo unaveni sa vybrali na Jaroslavsky vokzal. Kde sme uz mali nastupit na nas vlak Rossija smer Vladivostok. Ale o tom az zajtra mame totiz vyhriate banyu-rusku saunu.