Úžasná japonská príroda

Hneď ako sme opustili najväčšiu metropolu na svete, sme sa vydali trošku zrelaxovať do prírody. Malá medzizastávka v Kamakure, niekdajšom hlavnom meste a šup ho do hôr.. Obed sme si dali s parádnym výhľadom na jazero Ashi. Úplne pokojná hladina jazera s výhľadom na posvätnú horu Fuji.. Ako z pohľadnice. I keď.. Oblačno nám trochu zahatalo výhľad na Fuji, tak sme sa aspoň kochali zamatovou hladinou a plnili si brušká úžasným obedom, ktorý rovno pred nami čaroval miestny kuchár. Parádny zážitok!! Pirátska loď nesmela chýbať a pohodičku doplnila večera v jednom z najlepších hotelov v oblasti.. Každá izba s parádnym výhľadom na hory, nad ktorými sa dvíha para ako z rozprávky.. Hustý zelený porast, ktorý vám zapĺňa celé okno.. A k tomu dole pod hotelom bublajúce liečivé pramene. Horúca voda s vysokým obsahom minerálov. Japonský onsen je celosvetovo známa záležitosť.. Absolútna dokonalosť!! Ponoriť sa po celom dní a nechať si vyhriať celé telo.. A.. Možno aj dušu, hovoria starí zen mnísi :) naplniť vašu dušu horúcou energiou, aby ste ju potom mohli postupne uvoľňovať a rozdávať ďalej.. Sedím si v takom onsen, nado mnou len tmavá skoro až hrozivá obloha, z ktorej sa rosí voda a predo mnou živý bambusový plot a nádherne upravená záhradka.. Vyzerá to, že každý kamienok, každý krík, každý kvietok (a teraz kvitnú miestne hortenzie- ich husté až huňaté kvety úplne zapĺňajú celé kry a pôsobí to ako ťahy štetcom nejakého impresionistického maliara, ktorému dali k dispozícii "len" všetky odtiene modrej a on sa fakt vyhral). Mám pocit, že kebyže presuniem jeden kamienok, tak to už nebude také dokonalé.. A tak sa len kochám a užívam si to teplo, ktoré sa mi rozlieva po celom tele. Takto očistení sa na nasledujúci deň vrháme do prírody.. Najprv botanická záhrada, kde sme narazili na miestnu skupinku japonských dôchodcov. Ozaj, vedeli ste, že Japonsko uvádza, že v krajine žije až 50 000 ľudí nad 100 rokov? A som ochotná tomu uveriť, keď vidím všetkých tých aktívnych dôchodcov. Ako chodia s tými maličkými ruksačikmi do hôr a rozplývajú sa nad všetkými detailami prírody. A títo dôchodcovia v botanickej záhrade neboli iní.. Vybavení najmodernejším outfitom čupeli v bahne v jazierku a pozorovali lekná.. Jeden podľa mňa hovoril niečo ako: "pozrite, ešte včera to lekno malo o 5 stupňov zavretejšie lupene.. "A všetci zborovo kyvkali hlavami na znak súhlasu.. Pár z nich si dokonca robilo aj nejaké poznámky a samozrejme, nesmel chýbať aj fotografický záznam.. Kým my sme prešli botanickú záhradu za cca hodinku, tak oni tam ešte stále čupeli v tom prvom jazierku.. Ok.. Už asi pri treťom lekne.. Ale.. O celodenný program postarané!! Obdivuhodné :) takto prírodné naladení sme sa presunuli do malého zastrčeného chramiku.. Je v ňom vyše 500 sôch rôznych mníchov, ktorí reálne v chráme od 16 storočia bývali. Je to naozaj úžasné dielo človeka v simbioze s prírodou. Niektoré sochy sú tak staré, že ich je len ťažko rozoznať od ostatných kameňov.. A vy sa len tak prechádzate starým lesom a pozeráte do tváre mníchov.. Niektoré sú naozaj expresívne a vyzerá to tak, že žiadna nie je položená v lese náhodne.. Všetky majú svoje miesto.. Dýcha to tu veľmi originálnou atmosférou.. Všetko je tak zelené, že oči ani toľko zelenej nedokážu poňať.. A všade ticho a po ceste sú postavené rôzne svätine a staré stromy a kamenná cestička a jazierko a.. Je to proste na zastavenie sa na chvíľku v čase a povedanie si "wow, som rada, že ma moje cesty zaviedli až sem" :)