Štátne symboly Portugalska

Po vyhlásení Portugalskej republiky dňa 19. júna 1911 dekrétom Ústavodarného národného zhromaždenia prijali novú štátnu vlajku, ktorá nahradila tú predošlú. Štátna vlajka je rozdelená na dva zvislé pruhy - tmavozelený a červený, pričom zelená je na strane stožiaru. V strede, na hranici oboch farieb, je štátny znak v bielom poli umiestnený na žltej armilárnej sfére s čiernymi kontúrami.

Dĺžka vlajky je vždy v pomere 1,5 k výške. Hlavné dva farebné pruhy nie sú rovnaké šírky, zelený zaberá dve a červené tri pätiny dĺžky vlajky. Znak zaberá polovicu výšky a jeho vzdialenosť od horného aj dolného okraja je rovnaká.

Podľa komisie rozhodujúcej o štátnej vlajke symbolizuje biela krásnu farbu bratstva, v ktorej sa zlievajú všetky ostatné farby, farbu jednoduchosti, harmónie a mieru. Erby, ktoré sa na bielej farbe nachádzajú, reprezentujú prvé ťažké bitky za portugalský národ. Potom je to tá istá biela farba, oživená nadšením a vierou v červený kríž Kristov, ktorý odkazuje na epos našich portugálských zámorských objavov.

Červená figuruje na vlajke ako jedna zo základných farieb, pretože je to farba bojovná, teplá a mužná. Je to farba víťazstva a radosti. Spievajúca, vášnivá, jasavá farba, ktorá pripomína krv a podnecuje k víťazstvu.

Ako vysvetlenie pre zelenú farbu – ktorá predtým nemala v Portugalsku historickú tradíciu – sa uvádza, že sa zelená objavila počas príprav povstania 31. januára 1891, v „rozhodujúcom okamihu, keď portugalský ľud pod ohnivou žiarou revolučnej vlajky prvýkrát uvidel oslobodzujúci záblesk svitania".

Pokiaľ ide o armilárnu sféru, ktorú prijal ako svoj osobný erb už kráľ Manuel I., a teda bola vždy súčasťou národného znaku, potvrdzuje portugalskú zámorskú dobu ako vrcholný, zásadný čin portugalského kolektívneho života.

Ďalej sa komisia rozhodla umiestniť na armilárnu sféru biely štít s erbmi ako uznanie „ľudského zázraku pozitívnej statočnosti, húževnatosti, diplomacie a smelosti, ktorá dokázala zjednotiť prvé články spoločenského a politického uznania portugalskej štátnosti“.

Na záver sa komisia uzniesla, že „biely znak s modrými štítmi má byť ohraničený širokým karmínovým okrajom so siedmimi hradmi“, pretože ich považuje za „jeden z najvýraznejších symbolov jednoty a nezávislosti národa“.

Okrem vlajky je ďalším štátnym symbolom portugalská národná hymna. Hymnu "A Portuguesa", v preklade Portugalská pieseň, zložil Alfredo Keil a napísal ju Henrique Lopes de Mendonça počas oživujúceho nacionalistického hnutia, ktoré vyvolalo britské ultimátum v roku 1890 Portugalsku týkajúce sa jeho afrických kolónií. Používaná ako pochodová pieseň neúspešného republikánskeho povstania z januára 1891 v Porte bola prijatá ako národná hymna novozrodenej Portugalskej republiky v roku 1911 a nahradila „Hino da Carta“ Hymnu charty, ktorá bola oslavnou piesňou konštitučnej monarchie.