Špicbergy v zime Najlepší hotel Špicberg

Každý dom na Špicbergoch ma nezávislé kúrenie, šnúra trčí z domu a smeruje k autu. V nárazníku majú koncovku. Keď je auto odparkované, nenaštartuješ. Nafta od -20 zamŕza, na plnú nádrž nafty dodáš 4 l benzínu. Dízel musíš urobiť dlhé trate, a tu mesto má celkovú dĺžku 700 metrov a nie je teda kde a kam jazdiť. Reštauráciu Nansen otvorili minulý týždeň a Funken Lodge, kde bývame, vo februári 2018, teda presne pred rokom. Predtým bola 25 rokov zatvorená. Ide jednoznačne o najlepší hotel Špicberg a je presne v duchu toho čo sa mi páči – má dušu. V jedálni na raňajky som si ako profesionál v turistickom businesse obsadil najlepší stôl, a teraz sa kochám. Je desať hodín a svetlo, svetlooo. Je 20. februára a slnko malo v hlavnom meste vyjsť 15. februára po viac než troch mesiacoch absolútnej tmy. No musí byť jasné, že skutočnosť je iná a v meste vsadenom medzi vysokými špicatými horami slnko v skutočnosti nevidíte. No nastane čosi ako Modrá hodinka, kedy sa z tmy vynoria drevené domčeky červenej, zelenej a žltej farby. Chcete vidieť slnko? Musíte vyjsť hore na končiar. No vtedy pozor na ľadové medvede, na neúprosnú, rýchlu šelmu, ktorá je 2x väčšia ako tiger a stovku behá pod 9 sekúnd…. No teraz sa kochám. Advent fjord je dole, šedý, pokojný, uzučký, na konci je trochu ľadu, ale inak už 15 rokov nezamrzol. Ľadovce Lars a Longyer z jedálne nevidím, to musím vyjsť z hlavnej budovy. Sedím tu v úžasnom pokoji, hrá pokojná hudba k tomu nádhernému výjavu pred oknami. Všetci sme bosí, teda bez topánok. Topánky si pri vstupe do hotela musíte vyzuť, je na to miestnosť, ktorá pripomína lyžiareň a tam si prezujete kožené papučky. Zvláštny zvyk, ktorý som nezažil ani na severe Nórska, možno iba v japonskom Ryokane. Pri vstupe do každého domu aj do kostola sa to takto robí, “Odlož si pušku a topánky, a potom vstúp.” Dvere sa nikdy nezamykajú, aby si sa mohol schovať pred útočiacim medveďom. No nezamykajú sa ani autá…veď ciest je tu maximálne 60km a auto sa teda nedá ukradnúť. Práve sa preberá prípad ruského turistu, ktorý si požičal pušku a potom vykradol miestnu banku, zobral peniaze, utiekol, no následne sa vrátil, veď tu niet kam utiecť…. V reštaurácii Nansen nás obsluhuje čašník potetovaný, s veľkou bradou, je to Jiří, ktorý tu žije 5 mesiacov. “Stačí povedať, že máš depku a môžeš ostať kedykoľvek doma” hovorí “Základ je nezačať piť…” “Pred troma rokmi tu na tento kopec vyšli 2 turistky, Talianky, a napadol ich medveď, tá jedna skočila dole, 20 metrov padla, celá sa dolámala, no prežila, druhej vyžral medveď vnútornosti.” “Keď ideš na snežnom skútri, tak musíte byť dvaja, nikdy nevieš či nepadneš do kravasu aj so skútrom 8 metrov. Je tu stále tma a minule kamošovi vbehla lyža skútru pod rúru, leteeel ďaleko, a potom museli jeho skúter vytiahnuť teréňakom” Svet sa mení a civilizuje, polárne, ešte nedávno nedostupné, oblasti sa dostanú na mapu turistov. Dobrodruhovia už budú musieť vyraziť ďalej. Napríklad do ruskej Arktídy…alebo do Zeme kráľovnej Maud na Antarktíde. No a ak sa na to pozrieme naopak, tak Špicbergy sú teraz pre Vás bližšie. Nielenže prežijete, ale si to aj užijete! A prečo nevyraziť na Špicbergy s BUBO? Sme priekopníkmi v luxusných polárnych expedíciách.