Reštauráciu Nansen otvorili minulý týždeň a Funke lodge, kde bývame, vo februári 2018, teda presne pred rokom. Predtým bola 25 rokov zatvorená. Ide jednoznačne o najlepší hotel Špicberg a je presne v duchu toho, čo sa mi páči – má dušu. V jedálni na raňajky som, ako profesionál v turistickom businesse, si obsadil najlepší stôl a teraz sa kochám. Je desať hodín a svetlo, svetlooo. Je 20. februára a slnko malo v hlavnom meste vyjsť 15. februára po viac než troch mesiacoch absolútnej tmy. No musí byť jasné, že skutočnosť je iná a v meste vsadenom medzi vysokými špicatými horami slnko v skutočnosti nevidíte. No stane sa čosi ako Modrá hodinka, kedy sa z tmy vynoria drevené domčeky červenej, zelenej a žltej farby. Chcete vidieť slnko? Musíte vyjsť hore na končiar. No vtedy pozor na ľadové medvede, na neúprosnú, rýchlu šelmu, ktorá je 2x väčšia ako tiger a stovku behá pod 9 sekúnd…. No teraz sa kochám.. Advent fjord je dole; šedý, pokojný, uzučký, na konci je trochu ľadu, ale inak už 15 rokov nezamrzol. Ľadovce Lars a Longyer z jedálne nevidím, to musím vyjsť z hlavnej budovy. Sedíme tu v úžasnom pokoji, hrá pokojná hudba k tomu nádhernému výjavu pod nami. Všetci sme bosí, teda bez topánok. Topánky si pri vstupe do hotela musíte vyzuť, je na to miestnosť, ktorá pripomína lyžiarne, a tam si prezujete kožené papučky. Zvláštny zvyk, ktorý som nezažil ani na severe Nórska, možno iba v japonskom Ryokane. Pri vstupe do domu sa to takto robí. Odlož si pušku a topánky, a potom vstúp. Dvere sa nikdy nezamykajú, aby si sa mohol schovať pred útočiacim medveďom. No nezamykajú sa ani autá…veď ciest je tu maximálne 60km, a auto sa teda nedá ukradnúť. Práve sa preberá prípad ruského turistu, ktorý si požičal pušku a potom vykradol miestnu banku, zobral peniaze, utiekol, no následne sa vrátil, veď tu niet kam utiecť…. V reštaurácii Nansen nás obsluhuje čašník potetovaný s veľkou bradou, je to Jiří, ktorý tu žije 5 mesiacov. “Stačí povedať, že máš depku a môžeš ostať kedykoľvek doma” hovorí. “Základ je nezačať piť” “Pred troma rokmi tu na tento kopec vyšli 2 turistky, Talianky, a napadol ich medveď, tá jedna skočila dole, 20 metrov padla, celá sa dolámala, ale prežila, druhej vyžral medveď vnútornosti.” “--neskôr zisťujem, že toto nie je úplne správne a v skutočnosti ide o prípad Niny Jeannette Olauseen, ktorú na Platafjellet zožral medveď v roku 1995. "Keď ideš na snežnom skútri, tak musíte byť dvaja, nikdy nevieš či nepadneš do kravasu aj so skútrom 8 metrov. Je tu stále tma a minule kamošovi vbehla lyža skútra pod rúru, leteeel ďaleko, a potom museli jeho skúter vytiahnuť teréňakom” poračuje Jiří. Svet sa mení a civilizuje; polárne, ešte nedávno nedostupné oblasti, sa dostanú na mapu turistov. Dobrodruhovia už budú musieť vyraziť ďalej. Napríklad do ruskej Arktídy…alebo do Zeme kráľovnej Maud na Antarktíde. No a ak sa na to pozrieme naopak, tak Špicbergy sú teraz pre vás bližšie. Nielenže prežijete, ale si to aj užijete!
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
Tipy a zážitky - Arktída
- Ostrovy, kde je zakázané zomrieť aj sa narodiť
- Mačky na Špicbergoch
- Banková lúpež na Špicbergoch
- Zbrane na Špicbergoch
- Špicberské globálne úložisko semien
- Letenka na Špicbergy
- Veľká noc v Nórsku
- Edvard Munch - nórsky maliar
- Zaujímavosti z Nórska
- Povaha Nórov
- Geirangerská cesta
- Štátny sviatok, Nórsko
- Trollovia v Nórsku
- Nórska kráľovská rodina
- Eidsvoll - nórska ústava
- Jökulsárlón
- Runy - zabudnuté písmo vikingského futharku
- Plavbou do ruského Barentsburgu
- Červený medveď v Barentsburgu
- Ľadovec Esmark na Špicbergoch