z Thajska I, Bangkok

Tak sa konecne ozyvam. Denis teda posluchol a uz napisal. Denis je nadsenec budhizmu a inych mystickych veciciek - aspon sa mi tak po dvoch dnoch co ho poznam zda. Pise ze Thajsko ide smerom ku konzumu a ze su tu baby na jedno kopyto. Nie je to pravda ! Ked som bol v thajsku prve razy zdalo sa mi to takto. Teraz uz opat Thajsku drukujem a prestavam Barmu vyzdvihovat na absolutny nedosiahnutelny piedestal. Uz sa dokazem v tom thajskom katerializme orientovat a je to krasa a aj Thajky su krasne. Aj ked najkrajsie Thajky su thajski transvestiti... Bacha na to! No tak. Nasadli sme na Mlynskych Nivach do nasho autobusu a vyrazili na Schwechat. Bus sa nepokazil ani nikto nestratil letenku, pas a pod a odleteli sme nacas. Po dlhej dobe som letel podradnymi Tureckymi aerolinkami. Ale zmenil som nazor. Moderne letisko plne mramoru, nerezu a skla. Kvalitne a ciste lietadla a najlepsia strava aku som v lietadle kedy jedol. Milujem stravu v lietadlach ale toto bol vrchol. Za ten kakaovy a jablkovy kolac by som Turkov pribral do EU. Po presladenych moslimskych kolacoch ani stopy. Dokonca viko {made in Turkey} bolo skvele. Mali sme cas, dostali viza a skocili do centra Istanbulu. Hajasofia, modra mesita a cuvedz a kebaby. Obchodnici nariekaju a zelaju si vojnu. v Istanbule nie je ani nohy. Okrem tych 10 milionov obyvatelov. :Turisti sa boja. "Uz aby bola vojna a bolo po tom" zelaju si obchodnici. V restauracii som sam. Pijem ten perfektny caj, aky vedia pripravit iba tu, s vela cukrom, trpne mi podnebie, fajcim cigarku ako Turek. Platim 10 milionovou bankovkou. A letime dalej. Davaju James Bonda a tak nespim. trasa letu nezmenena. Z taktickeho hladiska ukazuju mapu kadial prelietame az ked sme juzne od Kandaharu niekde nad Qetou. Bangkok! Moj milovany. Verim ze svoje nadsenie prenasam aj na ostatnych BUBAKOV. Ano sme tu ako doma. Vsetci Vas doma pozdravuju a asi viete ze sa mame skvele. Ale musim povedat ze sa mame este lepsie. Kto v Bangkoku bol vie o com hovorim. Musim sa pochvalit ze mame program tak zabehnuty ze chodime na minutu presne. V preplnenom Bangkou {je piatok a to je este horsie} sme do hotela dorazili presne o 19.00 - po tom ako sme presli 300 km, jazdili na motorovych clnoch, meditovali v klastore a vyborne sa najedli. Teraz som si dal SOM TAM a TOM YAM a to sa vzdy blizim do nirvany. O bliziacej sa vojne tu nikto nic nevie. Iba farangovia rozdavaju v turistickych stvrtiach letaky s heslami vyzyvajucimi na zastavenie nasilia vo svete. No v Bangkoku sme ako doma. Dokonca v nevestincoch nam ponukaju skupinove zlavy pre stalych zakaznikov...