Zo sedla do sedla

Ani sme sa nenazdali a cas ubehol ako vody Indusu. Este pred nedavnom sme sa smiali na tom, ze sikhovia ani palenku nepotrebuju a v Zlatom chrame vyspevuju nonstop. Odvtedy lezadlovym indickym expedicnym autobusom sme presli Jamuu, prehupli sa do kasmirskeho udolia (odtial sme sa hlasili naposledy), vykupili vodne trhy na jazere Dal. Safranovy med od medarky, kde ho kupoval Mick Jagger, Roberto Baggio, Julio Iglesias a niekolko BUBO skupin minule zaujal pomerne dost. Kasmirske koberce z kasmiru nemat by bol takisto hriech a o pravych pasminach ani nehovoriac. Tri dni sme sa natriasali v nasom autobuse, ktoreho volant mal v rukach skuseny Rafiq. Najprv cez zlate luky Sonnamarg, kde na konikoch sme sa dostali do sedla pod ladovec Thajwas a potom z konskeho sedla sa s Rafiqom dostali do sedla Zoji La. 3500 metrov nad morom a spektakularny prejazd zo zelenych himalajskych predhori do Ladakhu. Opravovali cestu, aj zapchu Indovia vyrobili taku, ze 130 kilometrov sme sli 11 hodin. Ale s absolutnym nadsenim a bohatsi sme o fotografie interierov indickych kamionov, videli sme v praxi riadenie dopravneho kolapsu na jednosmerke a ked sme sa dostali do budhistickeho sveta, do Lamayru, nase nadsenie este vzrastlo. Nadherne vyhlady a scenerie, ktorych krasu pochopia iba ti, ktori touto narodnou dialnicou NH1 presli. Uspesne sme dorazili o 1500 fotografii bohatsi do najdolezitejsieho mesta Ladakhu a uzivame si jeho festivalovu atmosferu. Pisem Vam z Lehu. Vsetci sme spokojni, najedeni (od tibetskeho momo, izraelskych falafelov, europskej pizze po indicky palak paneer tu maju vsetko - aj talianske espresso a dokonca pivo!) a pozdravujeme Vas z nadmorskej vysky 3520 metrov nad morom. Pozajtra mame v plane 5600!