Keď neveríte vlastným očiam. Alebo, konšpirácia o levovi

F

František Kekely

Na rovinu... o národnom parku Chobe v Botswane sa oprávnene hovorí ako o jednom z najlepších afrických safari. Pritom úprimne, pred mojimi prvými cestami do Afriky som o ňom až toľko toho nepočul, než napríklad o slávnom Krugeri, Masai Mare, Etoshi, Serengeti, Ngorongoro..., ktoré som taktiež navštívil, no botswanské Chobe je proste Chobe! A je jedno koľkokrát som tam už bol, vždy sa na neho spolu s ľuďmi veľmi teším. Vodný svet s množstvom krokodílov, hrochov, vodného vtáctva... najviac slonov v celej Afrike... a x‒y iných zvierat, ktoré máte možnosť vidieť prísť sa napiť k rieke Chobe. Takto v skratke to tu vyzerá. „Uvidíme nejaké zvieratá? A uvidíme aj leva?“ Bežné otázky ľudí, ktorým sa sprievodca tu v Afrike nikdy nevyhne. Ideme do otvorenej prírody, nie do zoo, takže moja odpoveď býva zhruba nasledovná: „Neviem a nepoviem vám, čo presne tam uvidíme, bo to naozaj nevie nikto, ale môžem vám sľúbiť, že niečo určite uvidíte! Nemajte konkrétne očakávania. Vychutnávajte si to, čo sa nám tam objaví a ukáže.“ A naozaj môžem sľúbiť, že Chobe vám niečo ukáže! Posledné dve BUBO skupiny tu doslova neverili vlastným očiam..., a dokonca aj mne to už prišlo „ako, to vážne, zas???“ Celkom bežne počúvam, že ten krokodíl tam je umelý, naschvál ho tam kvôli nám dali, nehýbe sa..., samozrejme, vyskúšať to už nepôjde nikto. A verte mi, umelý nie je :) len to nie je cirkusové zviera, ktoré vám zatancuje, lebo sa práve pozeráte. A dosť som sa posledné návštevy napočúval konšpirácie aj o levovi. Jednoducho, tomu sa nedalo už veriť. Začnem prvou skupinou, ktorá mala pekné safari, videli veľa zvierat, len okrem krokodílov nevideli iného predátora. Samozrejme, najväčšia chuť bola po samotnom kráľovi džungle - levovi. Už sme podvečer končili, odchádzali z parku... boli sme možno len pol kilometra od brány parku... vodič si to už túruje von, keď v tom niekto od nás: „lev!“ Pozrieme, a naozaj, pod kríkom spiaca levica. Hľadáme, či tu nie je aj samec dakde v okolí. Vyzerá to, že bude schovaný. Tak sa pomaly posúvame ďalej a o možno 10-15 m znova zhíknutie: „lev!“ No tentokrát naozaj lev, samec, ktorý leží od nás asi len 2-3 metre! A opäť začali niektorí pochybovať, čo to vlastne vidia... „to tu niekto nastražil, aby sme ho videli, niekto ho tu priniesol.“ Čo na niečo také ľuďom povedať... prečo ho nepriniesli trebárs aj tým iným, a hlavne ako a kto by tu pre vás toho leva už len nosil. Jednoducho, len neveríte vlastným očiam, čo máte práve pred sebou. A to sa nemusí týkať len leva. Dnes tu je druhá BUBO skupina. Opäť podobný scenár, ktorý skrátim, že pri tentokrát inej ceste zase samec leva. Opäť 2-3 m od nás (viď foto) a opäť tie isté pochybnosti, kto ho tu dal... vždy mi to príde milé, vtipné. :) Keď váš rozum začne skôr veriť tomu, že tu tie zvieratá niekto rozmiestňuje, než že skutočne vidíte samotného kráľa džungle vo voľnej prírode... nič ho tu nedrží, len jednoducho viac-menej náhoda, že sa rozhodol odpočívať dnes práve tu... Ja som si na prvého leva v Chobe musel počkať asi až na štvrté safari, no už aj tie tri predtým, hoci bez leva, boli dostatočným dôvodom, prečo je botswanské Chobe aj pre mňa jedným z naj afrických safari!



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Botswana

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva