Vrcholové polárne divadlo

P

Peter Droba

Laponsko, zem Sámov. Neľútostná pustina a nedotknutá divočina so svojimi pravidlami prežitia. Množstvo ľudí by chcelo vidieť polárnu žiaru. Ideálne bez svetelného smogu. Stále sú prístupné miesta, kde sa to dá. Sever Európy je jedno z nich. Úžasná príroda spiaca pod hrubou snehovou perinou. Krátke dni v zime a dlhé biele zasa v lete. Zapolárne oblasti majú svoje čaro stále. No zima je tu ukážková. Snežným skútrom sa viete dostať na vzdialené miesta. Cesty sú síce značené, ale lepšie s dobrým sprievodcom. Nájdete vyvýšené miesto s výhľadom. V bielej krajine, kde je často aj 40 stupňov pod nulou si spravíte večer oheň. Zohrejete čaj alebo kávu. Opečiete nejaké mäsko. Potom sa stane zázrak. V bielej pustine sa vám otvorí čierna obloha plná hviezd, akú ste nikdy pred tým nevideli. Zrazu nájdete nielen súhvezdia ako Orion, či Veľká medvedica alebo Kasiopea, ale zbadáte dlhý tiahly pás zložený z nespočtu hviezd zvaný aj Mliečna dráha. Uvidíte našu galaxiu. Otvoria sa vám oči a zabudnete dýchať. Do toho, akoby len náhodou, začne tancovať jemné biele až zelené svetielko. Pri veľkom šťastí sčervená. Vidíte vrchol polárneho divadla. Najlepšie mesiace na polárnu žiaru sú vždy december, január a február.

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Švédsko