Budíček o pol šiestej ráno nie je na našich zájazdoch vôbec výnimočný, vždy chceme stihnúť čo najviac. Dnes sme si tiež privstali skôr, čaká nás dlhý deň. Naložíme batožinu do auta, nasleduje ranná kávička alebo čaj, berieme raňajkové balíčky a vyrážame. Z nádhernej Little Sossus Lodge, kde sme ako vždy ubytovaní, je to len 40km na bránu namíbijského národného parku Namib - Naukluft. Brána sa vždy otvára spolu s východom slnka, my v BUBO vieme, že treba vždy prísť minimálne 15 minút predtým, lebo už vtedy sa tvoria rady pred bránou. Sme medzi prvými, kontrolujeme pneumatiky (po jazde na prašnej ceste treba vždy vypnúť motor, prejsť okolo auta, a podobne ako doktor pri kontrole dýchania, popočúvať pneumatiky, či z nich neuniká vzduch), raňajkujeme dobroty z našich balíčkov a čakáme, kým otvoria bránu. Minútu pred siedmou hodinou sme vo vnútri a naše dnešné dobrodružstvo začína pohľadmi na prvé pieskové duny. Vo vnútri národného parku je 60 kilometrov dlhá asfaltová cesta, ale rýchlosť je obmedzená na 60km/h, takže paradoxne ideme ešte pomalšie ako predtým po prašnej ceste. Fakt, že slnko ešte len vychádza na obzor najviac ocenia fotografi, pieskové duny sú totiž najfotogenickejšie, keď je jedna strana osvetlená a druhá skrytá v tieni. Práve preto stojíme pri ceste a fotíme prvé fotky pieskových dún. Dunu 45, prezývanú aj Duna nemeckých turistov, míňame, my máme totiž vyššie ciele. A to doslova. Trúfame si zdolať najvyššiu prístupnú dunu v tejto oblasti - Big Daddy, ktorá je vysoká 325 metrov. Naše autá nechávame na parkovisku, na úplnom konci asfaltovej cesty, stadiaľto sa dá pokračovať ďalej iba na 4x4 autách, pretože sa ide po piesku. Na otvorenej korbe safari džípu sa vezieme s vetrom vo vlasoch približne 15 minút až na miesto, kde sa začínajú výstupy na duny. Tí, čo si trúfajú zdolať Big Daddyho, idú so mnou a okamžite vyrážame, nemôžeme strácať čas. Teplota je takto skoro ráno ešte prijemná, ale postupne bude stúpať až do závratných výšok. Prechádzame po soľnej kruste k začiatku duny a ideme smerom nahor. Stúpanie po piesku je náročné, platí známe “dva kroky vpred, jeden vzad” Najpohodlnejšie je stúpať po piesku bosý. S pár prestávkami sme zvládli samotný výstup za približne hodinu, odmenil nás krásny výhľad na najstaršiu púšť na svete – Namib –  a údolie Deadvlei. Cesta z duny je najzábavnejšia časť dňa, bežíme strmo dolu, keď našľapujete pätou do piesku, tak sa môžete vydať priamo najkratšou cestou, piesok vás podrží a prípadný kotrmelec nebolí :) Dole si fotíme najtypickejšie fotky z Namíbie - akácie na bielej kruste a v pozadí pieskové duny. Ešte pred poludním sme späť na bráne parku, medzičas máme skvelý, bude sa nám hodiť, čaká nás totiž ešte obed, dlhá cesta do hlavného mesta Namíbie – Windhoeku, počas ktorej prekročíme Obratník Kozorožca a štyri defekty..



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Namíbia

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva