Big Daddy a zelená Namíbia

Namíbia je domovom najstaršej púšti na našej planéte, púšti Namib. Zasahuje až do Angoly a celý púštny pás vytvára národný park Namib-Naukluft. Čo budete robiť ráno pod pieskovými dunami? Jednu z nich si vyberiete a „vybehnete“ na ňu. My v BUBO už tradične „vybiehame" na najvyššiu v oblasti Sossusvlei-Big Daddy. Meria približne 250m od podlahy Deadvlei. Tradičný chodník nám ale bol v tejto chvíli odopriaty, nakoľko pod dunou sa vytvorilo jazero. Museli sme ho obísť a vystúpať náročnejšou cestou. Bol to fakt zaujímavý prvovýstup, ktorý bol vykompenzovaný pohľadom z duny. Deadvlei je jedno z najkrajších miest v Namíbii. Biely podklad, červené duny, modrá obloha a čierne, 1000 rokov mŕtve, suché akácie... Keďže dnes už neviete odhadnúť počasie kvôli globálnym zmenám, nám sa naskytá pohľad na Namíbiu, ako si ju roky nepamätajú ani miestni obyvatelia. Je zelená a krásne svieža. Prechod cez hory do Windhoeku bol ozvláštnený zaplavenými, skoro nikdy netecucimi riečkami a suchými korytami. Tentokrát boli plné vody a naše autá sa miestami zapotili. Nakoniec sme sa do Windhoeku dostali a my máme kus dobrodružstva za sebou. Tu sa k nám pripojili ďalší šťastlivci, ktorí si s nami idú užívať cestu k Viktóriinym vodopádom. V Swakopmunde sme si obzreli miestne atrakcie od plameniakov v zátoke Walvis Bay, cez uškatce na Cape Cross až po večeru v Kuckies Pub-e, alebo reštike The Tug, kde servírujú skvelú rybu. Zo Swakopu, ako my, veci znalí nazývame toto letovisko, sme prešli popod najvyššie pohorie do skamenelého lesa, kde sme sa dozvedeli, ako sa sem tieto tropické obry dostali a koľko majú rokov. V Twyfelfontein sme sa zasa naučili čítať staré krovácke mapy a kde sa asi nachádzala voda. Verili by ste, že títo ľudia pred 5000 rokmi navštevovali pobrežie, ktoré sa nachádza niekoľko sto kilometrov od tejto časti Namíbie? Včera sme sa dostali do Opuwa. Mesto na okraji Kaokolandu, kde sa zdržiavajú ľudia kmeňa Himba. Je to jeden zo zaujímavých kmeňov, ktorí sa rozhodol žiť viac-menej pôvodným spôsobom života. Pekne ženy natreté okrou, to môžete zažiť iba tu. Večer sme ešte okúsili nejaké tie drinky v miestnom pohostinstve a druhý deň sa presunuli do Etoshe. Po ceste sme si ale dali sprchu na vodopádoch Ruacana. Tieto tečú iba počas obdobia dažďov, kým elektráreň neodvedie všetku vodu do svojich útrob. My sme mali to šťastie, že vodopády „hučali“ a my, aby sme si ich užili a mohli zísť dolu, obliekli sme si plavky a nebolo ďaleko k tomu, aby sme si vzali aj potápačské okuliare. Teraz sedíme v hoteli Kempinski, ktorý v BUBO obľubujeme, a tešíme sa na nasledujúce dva dni strávené v divočine národného parku Etosha hľadaním levov, slonov a kadejakej inej „hávede“.