Big Daddy a zelena Namibia

M

Matus a MaK z BUBO

Co budete robit rano pod pieskovymi dunami? Jednu z nich si vyberiete a „vybehnete“ na nu. My, uz tradicne, si „vybiehame na najvyssiu v oblasti Sossusvlei-Big Daddy. Meria priblizne 250m od podlahy Deadvlei. Tradicny chodnik nam ale bol v tejto chvili odopriaty, nakolko pod dunou sa vytvorilo jazero. Museli sme ho obist a vystupat narocnejsou cestou. Bol to fakt zaujimavy prvovystup, ktory bol vykompenzovany pohladom z duny. Deadvlei je jedno z najkrajsich miest v Namibii. Biely podklad, cervene duny, modra obloha a cierne, 1000 rokov mrtve, suche akacie... Kedze dnes uz neviete odhadnut pocasie kvoli globalnym zmenam, nam sa naskyta pohlad na Namibiu, ako si ju roky nepamataju ani miestni obyvatelia. Je zelena a krasne svieza. Prechod cez hory do Windhoeku bol ozvlastneny zaplavenymi, skoro nikdy netecucimi rieckami a suchymi korytami. Tentokrat boli plne vody a nase auta sa miestami zapotili. Nakoniec sme sa do Windhoeku dostali a my mame kus dobrodruzstva za sebou. Tu sa k nam pripojili dalsi stastlivci, ktori si s nami idu uzivat cestu k Viktoriinym vodopadom. V Swakopmunde sme si obzreli miestne atrakcie od plameniakov v zatoke Walvis Bay, cez uskatce na Cape Cross az po veceru v Kuckies Pub-e, alebo restike The Tug, kde serviruju skvelu rybu. Zo Swakopu, ako my, veci znali nazyvame toto letovisko, sme presli popod najvyssie pohorie do skameneleho lesa, kde sme sa dozvedeli, ako sa sem tieto tropicke obry dostali a kolko maju rokov. V Twyfelfontein sme sa zasa naucili citat stare krovacke mapy a kde sa asi nachadzala voda. Verili by ste, ze tito ludia pred 5000 rokmi navstevovali pobrezie, ktore sa nachadza niekolko sto kilometrov od tejto casti Namibie? Vcera sme sa dostali do Opuwa. Mesto na okraji Kaokolandu, kde sa zdrziavaju ludia kmena Himba. Je to jeden zo zaujimavych kmenov, ktori sa rozhodol zit viac-menej povodnym sposobom zivota. Pekne zeny natrete okrou, to mozete zazit iba tu. Vecer sme este okusili nejake tie drinky v miestnom pohostinstve a druhy den sa presunuli do Etoshe. Po ceste sme si ale dali sprchu na vodopadoch Ruacana. Tieto tecu iba pocas obdobia dazdov, kym elektraren neodvedie vsetku vodu do svojich utrob. My sme mali to stastie, ze vodopady „hucali“ a my, aby sme si ich uzili a mohli zist dolu, obliekli sme si plavky a nebolo daleko k tomu, aby sme si vzali aj potapacske okuliare. Teraz sedime v hoteli Kempinski a tesime sa na nasledujuce dva dni stravene v divocine narodneho parku Etosha hladanim levov, slonov a kadejakej inej „havede“.

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Namíbia

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu