Aljaska-Yukon

Zdravime vsetkych na Slovensko z dalekej Aljasky, teda lepsie povedane, momentalne z Whitehorse, hlavneho mestecka Yukonu. Prvy tyzden putovania po Aljaske mame za sebou. Po pravde povedane, tazko to opisat slovami. Povedzme to takto, ak sa ku koncu roka zacnu hufne predavat kalendare s motivmi dokonalej aljaskej prirody, tak viem, ze autorom bude aspon jeden clen z nasej 8clennej vypravy. Slovaci doniesli pocasie, ake si tu domaci nevychutnali uz 7 rokov. na oblohe nie je jedneho mracika. Ako povedala Beatka, ved takto sa ani fotit neda, je to az prilis dokonale:-) ved vas nechame posudit a potichucky aj zavidiet, ked dame nejake fotecky na facebook. Najprv sme hrali v nasom auticku hru: kto prvy zbada losa, potom kto prvy zbada ladovec, kto prvy zbada medveda. a zial teraz hrame hru, kto prvy prestane kaslat, kedze nejaky virus bojovnik sa nas rozhodol skolit. no podctivo sa liecime slnieckom a cesrtvym horskym vzduchom. nechcem uz provokovat, ale od prveho dna tu mame dennu teplotu priblizne 18C. a ze Aljaska:-)))) snazime sa aspon raz denne vybehnut na mensiu 2 hodinovu prechadzku, aj ked nas program je dost pestry. Uz sme stihli pozriet si rieku plnu lososov, naucili sa rozlisovat jednotlive ich druhy, okostovali v primorskom Sewarde halibuta, krabie nozky, krevety, lososa a to vsetko cerstvo chytene v ten den. mnaaaaaam. lodou sme sa doviezli do Kenajskeho narodneho parku, a cakali na odlamujuce sa ladovce. A mali sme stastie, teda vacsina, lebo niektori sa akurat v tie chvilky museli fotit:-) Ladovce a losy sme uz prestali pocitat, medvede, teda lepsie povedane medvediky sme videli uz 3. Museli sme zabudnut na vsetko, co nas doteraz ucili, ze v lese treba byt ticho. Prave naopak! V lese musime byt hlucni, aby sme odplasili medveda, kedze sa nachadzame v krajine medvedov a tabulka "pozor medved" kazdych 100 metrov nas v tom iba utvrdzuje. Uz ste niekedy soferovali po dialnici 100km pocas nadherneho slnecneho dna a nestretli ani zivej dusi? no tak to sa nam stava takmer denne. nikde ani nohy a losy ci karibu neratam. uz mame za sebou aj aljasky narodny sport- ze neviete aky? no predsa psie zaprahy. pekne sme sa usadili do takych vozickov a 16 cvicenych aljaskych husky {nie sibirskych, lebo ako nam povedali domaci, ti su uz dobri len tak do bytu na pohovku}, malamutov a eskimo a uz sme leteli. teda, aspon nam to tak pripadalo, kedze tito psici dokazu bezat az 30 km/h. to ste mali vidiet ako sa predhanali, aby ich musher vybral do zaprahu. a este jedna mini pikoska. uz sme videli aj auroru borealis- teda polarnu ziaru. nadherne, takmer hodinove predstavenie na tmavej nocnej oblohe. Tancovala, menila farbu, vykrucala sa a nakoniec sa postupne stratila. dufame, ze este jednu vo Fairbanks uvidime. ozveme sa, az ked vyryzujeme nejake to zlato, a ked nie,tak to znamena, ze sme vela toho vyryzovali, kupili nejake pozemky a zostavame tu:-)))