americky vesmirny program

Ocitne sa prvy clovek aj na Marse? NASA je na najlepsej ceste opat ako prva po misii na mesiac (Apollo 11) vyslat astronautov aj na cervenu planetu. Prvym krockom je, ze po ceste 675,2 milionov km dorazila na Mars sonda Phoenix. Patnast minut po pristati vedci trpli, ci nebolo zbytocne vyhodenych 457 milionov americkych dolarov do vzduchu (doslovne). Tolko totiz trva, kym od pristatia dorazi prvy signal k nam, na Zem. Obavy boli namieste, bola to totiz prva sonda po 32 rokoch ktora pristavala bez pomoci vzduchovych vankusov (umoznila tym preniest viac technickeho vybavenia). Preto aj nazov Phoenix - ako bajny Fenix, ktory povstal z vlastneho popola. Vsetko vsak dobre dopadlo a ukazalo sa, ze nebolo zbytocne precizne skenovat miesto pristatia, kde bude najmensia pravdepodobnost povrchovych nerovnosti, ktore by mohli sondu prevrhnut pri pristati. Sonda ma teraz cca 90 dni, kym vydrzi pracovat a zbierat vzorky pody (najde vodu alebo dokonca zivot) a martanska zima neprekazi zasobovanie solarnych panelov slnecnou energiou. Statistika uspesnych pristati na Marse je teraz 6 z celkovych 12. NASA ozaj nespi a o prvych astronautoch na Marse sa povrava uz v suvislosti s rokom 2012. Skutocne, vesmirny vyskum bezi na plne obratky. Kennedyho vesmirne centrum, ktore sme na nasej ceste navstivili uz naozaj na startovacej rampe ma pristaveny raketoplan Discovery, ktoreho start je naplanovany na sobotu, 31. maja, 23:01 SEC. Ma vyniest do kozmu moderne technicke laboratorium. Zo SciFi sa stava realita.