Bajkal

Tak som tu zas. Hlasim sa zo srdca Sibiru. Kde som to prestal, aha, takze nastupili sme nan nas zelezny tatos Rossija vo farbach najvacsej krajiny sveta, ktora mimochodom vcera oslavovala svoj den. 12. jun je totiz dnom Ruska, cize novej ustavy a my sme pri Bajkale videli vystupenie suborov z mnoho oblasti Sibiru, tance, spevy slniecko a sasliky. Predtim sme vsak absolvovali 3 dni vo vlaku, presli sme Volgu, Irtys, Ob, Jenisej a tiez Ural. Zastali sme nachvilu v Omsku, Novosibirsku a poobzerali nadhernu stanicu v Jekaterinburgu. Cestu sme si skratili hranim kariet, citanim a samozrejme aj ruskym narodnym napojom vodkou. Tej tu maju koopec druhov, s cili, s medom, s beriozkou, kedrovka s prichutou sisiek, raznu, psenicnu, aj ked ta prava je samozrejme cista zemiakova. Dokonca sme mali aj vodku ekologicku s vody Bajkalu. Nuz treba povedat ze rano som sa citil ako keby som ochutnal vsetky, myslim ze som aj :-)))). Ale to vsetko preslo ked sme sa vykupali v najstarsom, najcistejsom, najhlbsom ale zaroven na pocit aj najchladnesjom jazere sveta. Taxikar povedal, ze ma 1 stupen a daleko od pravdy nebol. Tato skupina vsak vytvorila rekord v pocte plavajucich a to 13. 13 clenov vypravy sa odvazilo vstupit do tmavomodrych vod tejto zasobarne pitnej vody sveta. Viete ze keby sme vsetci pili len vodu z Bajkalu stacilo by nam to 40 rokov? Kazdy den sa z terasy nasho hotela na kopci, pozeram na tento gigant, siahajuci po obzor a dlej na tu modru farbu a pokjnu hladinu, je to nadhera nie je divu ze tu samani mali svoje svate miesta. A medzi tym sme samozrejme vyskusali kadeco z miestnych trhov, v Irkutsku kaviar, a miestne pecivo v Listvjanke na brehoch jazera za sasliky a udene Garjacie Omule, to su miestne lososy. Nuz a najvacsie prekvapenie je, ze par z nas sme videli Nerpy miestne tulene, sice len nachvilku ale predsa. A co teraz? Nuz ideme na lod a potom poobzerat drevenu architekturu Sibiru, domy Dekabristov a hor sa do Mongolska!!!!