Barrio Chino - čínska štvrť v Havane

Barrio Chino de La Habana - Čínska štvrť v Havane sa nachádza v blízkosti Kubánskeho Kapitolu, medzi ulicami Amistad a Dragones, v mestskej časti Centro Habana. Štvrť tvorí päť malých ulíc zoskupených okolo ulíc Zanja a Calle de Los Dragones (Ulica drakov).

Ako sa moderní čínski Kubánci stali súčasťou kubánskej kultúry?

Čínska komunita sa v Havane začala usazovať už v polovici 19. storočia — prví prisťahovalci prišli v roku 1847 ako zmluvní pracovníci tzv. culíes a mali vypĺňať medzery v práci na cukrovej a kávovej plantáži po skončení transatlantického obchodu s otrokmi. Prichádzali najčastejšie na 8-ročné kontrakty, prevažne z Kantonu, z čínskej provincie Kuang-tung. Podpisovali zmluvy, ktoré boli prakticky formou otrockej práce, a usadili sa za hradbami starej Havany – neďaleko Zanja Real, akvaduktu, ktorý zásoboval mesto vodou. Preto dnes v centre Havany nájdete ulicu s názvom Calle Zanja. V období od 1847 do 1874 sa v tejto oblasti usadilo približne 150 000 Číňanov.

Do roku 1858 už existovali prvé čínske podniky — obchody, reštaurácie, služby. V druhej polovici 19. storočia sa komunita sústredila najmä okolo ulíc Zanja a Dragones, kde sa postupne rozvíjali reštaurácie, práčovne, obchody, opravovne, a iné služby.

Na začiatku 20. storočia sa Čínska štvrť stala jednou z najvýznamnejších v Latinskej Amerike — v 10 blokoch štvrte žilo okolo 10 000 Číňanov a ich potomkov, pričom v štvrti fungovali rôzne podniky: reštaurácie, práčovne, cínové opravovne, obchody s potravinami, lekárne, kinosály a čínske divadlá. Fungovala tu komora obchodu, ktorá slúžila ako obchodná burza komunity.

Štvrť bola považovaná za jednu z najdôležitejších čínskych enkláv v západnej pologuli — v období jej rozkvetu sa často uvádzalo, že bola druhou najvýznamnejšou čínskou štvrťou po tej v San Franciscu. Dôležitosť komunity môže podčiarknuť fakt, že v Havane bola Čínska komunita jediná, ktorá mala vlastný cintorín — Cementerio General Chino, nachádzajúci sa v časti Nuevo Vedado na 26.ulici, v blízkosti cintorína Cristóbal Colón.

Po víťaznej revolúcii v roku 1959 boli všetky súkromné podniky znárodnené, čo viedlo k masovému odchodu Číňanov z Kuby. V nasledujúcich desaťročiach štvrť postupne strácala svoj niekdajší lesk. Až v 90. rokoch 20. storočia vznikol program na obnovu čínskej kultúry a dedičstva, ktorý pomohol štvrť oživiť. Dnes si opäť získala časť svojho pôvodného čaru a stala sa obľúbenou turistickou atrakciou v centre Havany. Štvrť stále ovládajú jasné červené farby, čínske znaky sú viditeľné na každom rohu, na potravinách, v reštauráciách i obchodíkoch, často zdobené typickými ázijskými motívmi. V štvrti sa nachádza aj čínske kino, ktoré premieta filmy v pôvodnom znení, ako aj čínska homeopatická lekáreň.

Kde sú dnešní čínski Kubánci?

Dnes už len zriedka stretnete čistokrvných čínskych Kubáncov s typickými ázijskými črtami, keďže väčšina pôvodných prisťahovalcov boli dospelí muži, ktorí si zakladali rodiny s mulatskými alebo španielskymi ženami. Ich súčasní potomkovia však stále nesú približne štvrtinu ázijských génov a prevádzkujú malé reštaurácie a podniky v čínskej štvrti – čím naďalej udržiavajú pri živote čínsku stopu v kubánskej kultúre. 

Spoznajte čínsku štvrť na najlepšej prehladke Havany na týchto BUBO zájazdoch.

V Čínskej štvrti stále fungujú inštitúcie, ktoré sa snažia zachovať kultúrne dedičstvo:

Kwong Wah Po – jediný kubánsky novinový titul v čínskom jazyku, ktorý vychádza z tejto štvrte od roku 1928. Noviny majú štyri strany (tri po čínsky a poslednú v španielčine).

Casino Chung Wah – organizácia, ktorá združuje čínsku komunitu na Kube. Funguje od roku 1893 a pomáhala prisťahovalcom pri problémových záležitostiach.

Casa de las Artes y Tradiciones Chinas – dom čínskych umení a tradícií, kde sa organizujú výstavy, semináre, výučba kaligrafie, výstava čínskeho umenia, kulinárske akcie a iné kultúrne aktivity.

Skupina Promotora del Barrio Chino – iniciatíva z 90. rokov zameraná na oživenie koreňov čínskej kultúry v tejto štvrti.

Škola jazyka a čínskych umení – otvorená v roku 1993, s cieľom vzdelávať a propagovať čínsku kultúru mladým generáciám.