Berberi v Maroku Berberský humor

Maroko nie je len plné Arabov, ale svoje dôležité postavenie tu majú Berberi. V BUBO sa s nimi pravidelne stretávame a radi s nimi spolupracujeme na hľadní zážitkov. Naša rozprávka tisíc a jednej noci pokračuje z Marrákešu na východ.. prídeme až na okraj púšte, kde z našich tátošov presedláme na 4x4 Hassanove kone.. alebo ťavy? Hassan je usmievavý chlap so šibalskými očami a vetrom ošľahanou tvárou. Keď šoféruje tú svoju parádnu Toyotu, vždy mi hovorí: "stiahni okno.. a teraz..cítiš tu slobodu"? privrie oči a ja pevne verím, že za malú chvíľku ich otvorí, lebo predsa len v púšti nie sú cesty a keď vám nejaká "duna vbehne do cesty" je dobre ich mať otvorené. Povedala by som, že vietor mu veje vo vlasoch, keby nemal okolo hlavy omotanú dlhú bielu šatku.. užíva si to plnými dúškami.. zastavujeme u miestnych polo nomádov, ktorí síce už majú svoj hlinený domček, ale ešte občas zbalia stan a valia si to niekam na pár dní-týždňov povymieňať nejaký ten nadobudnutý tovar. Pani "stanu" nám pripraví pohodlné sedenie na zemi. Ponatriasa pár vankúšov, decentne upraví koberec, ktorý zem prikrýva už nejakú tu generáciu a vytratí sa do kuchyne dorobiť sladký mätový čaj.. vravím Hassanovi.. "počuj, pre teba sú tie ťavy v podobe auta na nezaplatenie, čo?.. daj nejaký berberský vtip o ťavách".. Hassan si poškrabe pomyslenú bradu, na chvíľu sa zahladí cez okno stanu von a vraví: "ako Berber dostane ťavu do chladničky?" Tak skúšame nejaké tie flintičky, lebo samozrejme, nám len tak ľahko nechce prezradiť odpoveď. Namáhame mozgové závity.. Hassan sa výživa ako malé dieťa.. smeje sa na našich nepodarených odpovediach ako by to bola súčasť vtipu. Vzdávame sa a on na chvíľku zvážnie a potom povie: "no predsa otvorením dverí, nie?" A rozrehoce sa na plné obrátky.. my síce moc nechápeme, či teda už je koniec vtipu, ale jeho smiech je tak nákazlivý, že sa jednoducho smejeme všetci.. dokonca dorazí aj pán domu. Hassan mu pretlmočí, o čo ide a pánko sa dobre že "nepočúra od smiechu".. rozmýšľam, či je to tým cukrom v čaji, alebo tou nekonečnou krajinou a slobodou v hlave.. ale všetkým je nám zrazu dobre a opakujeme si nahlas ako dáku mantru: "ako dostaneš ťavu do chladničky? No predsa, otvoríš dvere, nie?"