Medina vo Fez Stredoveký Fez a jeho medina

Medina v stredovekom Feze je unikátny organizmus. Brázdime letné Maroko. Niekto si možno zaťuká na čelo, že by sa do Maroka a severnej Afriky v lete netrepal, ale my vieme, že to stojí za to a preto sme tu. Vonku je teplejšie než u nás, ale za to je tu minimum turistov a kopec pamiatok je len a len pre nás. To už stojí za to, nemyslíte? Naša dobrodružná partia pristála v Casablance a pred tým, než sme sa pobrali do hlavného mesta Rabatu, sme si vychutnali niektoré zaujímavé miesta. Konečne otvorili fontánu na námestí Mohameda V., túlali sme sa nádvorím obrovskej Hasanovej mešity na brehu Atlantiku a prešli sme sa aj slávnym Cornichom, kde je niekoľko štýlových barov s bazénmi pár metrov od oceánu. Po Rabate nás uchýlili staroveké ruiny mesta Volubilis. Je to krásne byť na tomto mieste, pretože ho málokto pozná, pritom ak by sme o ňom vedeli doma viac, bolo by snom mnohých fanúšikov histórie. Sám som tu bol x krát, no vždy ma toto miesto nadchne svojimi mozaikami, rímskymi vilami, príbehmi stratenými v čase a tými monumentami, ktoré tu stoja v tichej krajine. Objavili sme to najkrajšie čo v sebe Volubilis ukrýva a neušla nám ani jedna skrytá mozaika. Vždy chceme vidieť viac. Obed sme si dali vo fantastickom podniku, kde robia kofte už od roku 1964 a dobre nás tu poznajú. Je to v malom, posvätnom mestečku Moulay Idriss, kde je pochovaný otec zakladateľa Fezu. Milujem tradičné jedlo v cudzích krajinách, hľadám ho a vychutnávam si ho v desiatkach krajín sveta, ale to ako robia kofte v Moulay Idriss v našom podniku je neopísateľné. Vonia už z diaľky a majú na to svoj špeciálny recept, ktorý sa tu dedí. Tá chuť je fantastická a človek by jedol očami, hoci telo už nedokáže prijímať potravu. Dnešok sme strávili vo Feze. Celý deň je jedným zážitkom, pretože mesto akým je Fez by sme vo svete ešte ťažko hľadali. Predstavte si svet rozhodený do údolia aj na pahorky, svet, ktorý má tri hlavy a každá z nich vznikla v inom storočí, svet, kde neplatia pravidlá toho, čo poznáte a svet, ktorý si akýmsi zvláštnym spôsobom zamilujete. Najprv sme sa prešli židovskou štvrťou, kde sme dokonca navštívili synagógu zo 17.storočia. Nechodí sem takmer nikto a dokonca sme museli dlhšie čakať, či nás vôbec pustia, ale v BUBO radi hľadáme unikáty. Sami v zabudnutom kúte Fezu. Ochutnali sme kráľovské datle, pozreli sa na bociany na kráľovskom paláci a vieme ako sa čistí slávna brána od kráľovho paláca. Vrcholom zážitkového dňa je moment, kedy sa ponoríme do starobylej mediny Fes el Báli. Je to unikátna časť mesta, kde je 9000 uličiek a kde žije viac než 200 tisíc ľudí. Každý pozná toto miesto z obrázkov, ale nikto si nevie predstaviť aké je v skutočnosti. Začali sme zostra, najtmavšie uličky, úzke uličky, ktorými prejde len jeden človek a potom sme sa zamotali natoľko, že keby sme sa rozpŕchli, doteraz ešte hľadáme povestnú niť, aby nás vymotala z bludiska. „Balak, balak“, ozve sa a to je pre nás znamenie, aby sme sa nalepili na najbližšiu stenu. Vtedy totiž prechádza osol či kôň plne naložený tovarom. Ten najbizarnejší obrázok predstavoval osla naloženého fľaškami od Coca Coly. Do ruky vetvička mäty, séria schodov a odrazu sa pod nami objaví slávna panoráma koželužní. Nikto by tam nechcel pracovať, no každý by chcel vidieť to maličké mravenisko poskladané z farebných kadí, kam prácne namáčajú muži kože. Tvrdá práca, no obrovská tradícia. Vo Feze tradične ochutnávame pastillu a tak sme si tento fezský bonbónik nemohli nechať ujsť ani dnes. Marockú kuchyňu by mali vyvažovať zlatom. Tu sa nedá schudnúť. K tomu sladký melón, dyňa a ledva sme sa kotúľali ďalšími uličkami. Napokon sme si užili atmosféru brány Bab Boujeloud, oddýchli si pri mätovom čaji, pri nákupoch a v hoteli sme mohli riešiť dilemu bazén alebo hammam? Čo by ste si vybrali vy?