Harira - najtypickejšia polievka Maroka Marrákeš ako mekka marockého streetfoodu

Marocké jedlo je geniálne a na jeho Olympe sedí polievka harira. To, že my v BUBO lovíme zážitky, to je už veľmi dobre známe. Dobrodružné, historické, oddychové, ale aj gastronomické, ktoré milujeme. Sme v Maroku a každý kto miluje obľúbený streetfood, toho napadne slovíčko Marrákeš. Presne v tom slovíčku sme sa po tom ako sme zdolali kopce Atlasu ocitli aj my. Náš hotel medzi slávnou mešitou Koutobia a námestím Jamma el-Fna (poloha už nemôže byť lepšia!) sa stal našim domovom na najbližšie tri noci a hneď prvý večer ideme na poriadny streetfood lov. Mnoho bedekrov či ľudí varuje, aby sa človek jedlu na námestí vyhol, ale ak viete kam máte ísť a čo si máte dať, ocitnete sa v streetfoodovom nebi. Ten neopísateľný chaos, orientálny cveng, hluk, zvuky, rytmické údery bubnov, tanec, hudba, kovové hudobné nástroje, opice, hady, píšťala plná ostrých zvukov, maliarky s hennou a odšťavovače pomarančových džúsov. Na úvod sme sa zastavili u Mohameda v stánku číslo 1, kde sme ochutnali čerstvé pomarančové, ale aj citrónové a miešané džúsy. Neskutočné, ako chutia. Dáme si jeden a hneď aj dupľu, pretože sú tak omamné a chutné. Nasleduje predieranie sa davom a ako odmenu si ordinujeme misku slimákov. Miestni ich volajú bebouch a patria neodmysliteľne k Marrákešu. Odvážili sa aj tí, ktorí slimáky nikdy nejedli a presne tak to má byť. Aj naše mladšie ročníky sa do nich (s chuťou) zahryzli. Toľko slimákov po kope človek nevidí len tak. Pri našom stánku je už všetko pripravené a tak si berieme na ochutnávku snáď všetko, čo ponúka. Kurací aj hovädzí brochette, teda kúsky mäsa napichnutého na špajdli, klobásky merguez z mletého jahňacieho mäsa, jemne korenené a grilované na drevenom uhlí (tieto u všetkých vyhrali), grilované baklažány, papriky, ale aj malé guľôčky z varených zemiakov a ponorených v cestíčku. Marrákešská pouličná hostina. Skvelo sme sa najedli, no ešte nekončíme. O pár stánkov vedľa robia najlepšiu polievku harriru. Skvelá, hustá, cícerová polievka s cestovinou sa tu čapuje z obrovského hrnca. Stánok podáva len tú a to už niekoľko rokov. K polievke si ako Maročania objednáme aj sladké pečivo zvané šebakia. Takto to jedia domáci, dokonca tí si zahryzujú k nej aj datle. Poslednou vychytávkou na dnes je Slilo. Turisti to takmer nepoznajú, no potom nevedia o čo prichádzajú. Slilo je niečo ako perníková zmes korenín ako karadamón, škorica, badyán, čierne korenie a mnohé iné, čo dodá koláčiku zvláštnu, korenistú chuť. Je však perfektný a k tomu sa podáva horúci, štipľavý korenistý čaj. Až po týchto úlovkoch si môžeme sadnúť na terasu kaviarne a pri vôni mätového čaju sledovať nekonečný, orientálny chaos marrákešského námestia. Dokonalý večer.