Bindi - znak či trend?

Ak ste mali tú možnosť navštíviť spolu s BUBO akékoľvek krajiny v juhovýchodnej Ázii, istotne ste zazreli lokálnych obyvateľov s ozdobami medzi obočím. Či už boli červené, čierne či biele, každá z nich má svoj špecifický význam. Poďme si to teda vysvetliť.

Najčastejšia farba, ktorú uvidíte v Indii, na Srí Lanke, v Thajsku či na Bali, je červená. Viete ich spozorovať na ženách ako aj občas na mužoch.

Tento zvyk či tradícia siaha hlboko do dejín juhovýchodnej Ázie. Ich význam sa časom zmenil a dnes bindi viete nájsť či už v populárnej kultúre na celebritách, na budhistoch, hinduistoch, džinistoch i sikhoch. Znamenajú ale pre každého z nich niečo iné alebo stačí jedna statická tabuľka na vysvetlenie? Historici sa vedia na máločom zhodnúť, a pri bindi je prípad rovnaký.

Niektorí špecialisti na náboženský symbolizmus tvrdia že tradícia pochádza z dávnej minulosti, keď boli očakávané od ľudí krvavé obety buď zvierat alebo ľudí. Ich krvou sa mali ako na znak prijatia obety potrieť len tí „najposlušnejší" z davu. Beztak si do dnes symbol udržiava svoje spojenie s náboženskými praktikami. V skutočnosti zostáva bežnou praxou, že hinduistickí kňazi pri vstupe do chrámu označujú čelá mužov aj žien červeným či bielym práškom.

Každodenné nosenie bindi má tiež slúžiť ako pripomienka pre jej nositeľku, aby sa v jej mysli počas prosieb a modlitieb objavoval len daný boh či božstvo.

Ďalšia asociácia je s „tretím okom" alebo ajna čakrou. Podľa ezoterických tradícií hinduizmu a budhizmu sú čakry ústrednými bodmi, kde sa psychika a telesné funkcie spájajú a navzájom ovplyvňujú. Z 88 000 čakier v ľudskom tele, sedem prebieha pozdĺž stredovej línie tela. Šiesta, ajna, sa nachádza v oblasti medzi obočím.

Hovorí sa, že bindi pomáha regulovať latentnú energiu uvoľnenú cez ajna čakru počas meditácie. V budhizme ako aj v hinduizme je tretie oko či bindi nazývané aj „urna" ktorá sa ale skôr spája s jedinou uvoľnenou kučerou z budhovej hrivy - tá je znázornená ako špirála a je skôr umeleckým prejavom tesárov z 2. storočia n. l ako nábožensky symbol. Tretie oko alebo bindi je pomocnou barlou, ktorá nosičovi dopomáha vnímať aj svoj vnútorný stav.

Podľa budhizmu je mozog len ďalším citovým orgánom, ktorý spracováva myšlienky rovnako ako fyzické oči vidia vonkajší svet. Bindi pomáha svojmu nositeľovi získať prístup ku vnútornej múdrosti a interpretovať myšlienky nezaujatým, racionálnym spôsobom bez zbytočnej záťaže emócií.

Červené bindi (sindoor) slúži ako znak manželstva a zaručuje vydatej žene požehnanie a spoločenské postavenie v inštitúcii či komunite. Je častejšie v hinduizme ako v budhizme, ale občas sa stane, že zazriete aj budhistky nosiť červený znak. Ženy majú vďaka noseniu prístup k svojej vnútornej múdrosti a vďaka nej interpretuje situácie nezaujatým, racionálnym spôsobom, vďaka ktorému je manželstvo oveľa vyrovnanejšie. Muži bindi nenosia práve vďaka ich postaveniu nad ženou v mnohých juhovýchodných kultúrach.

Ak ale žena ovdovie, buď nahradí červené bindi čiernym, alebo štipkou bieleho popola, prípadne ju úplne prestane nosiť.

Ďalšie rozdiely sa objavujú primárne pri rozlišovaní prívržencov individuálnych bohov v hinduizme. Nasledovníci boha Šivu zvyčajne nosia tri vodorovné pásy na čele, ktoré sú rozpolené zvislou čiarou alebo kruhom. Tri čiary známe ako „tilak" nosia muži aj ženy buď každý deň, alebo len pri náboženských príležitostiach na znak zbožnosti.

Hoci má bindi náboženské a symbolické úlohy, môže pôsobiť aj ako módny doplnok v mnohých krajinách vrátane Európy, kde za posledných pár desaťročí začína čoraz viac prijímať juhovýchodné vierovyznania či už v podobe jogy, meditácie alebo náboženstva.

Jeho popularita na denno-denné ozdobenie, postupne zmenilo aj výrobu či materiál, z ktorého bol zhotovený. Pôvodne sa bindi mohlo vyrábať z narezaných listov, ktoré sa jednoducho nalepili na čelo. Časom však ženy začali používať prášok zhotovený z ortute a kumkumy (zmes z kurkumy, ktorá sa prifarbuje). V 20. storočí sa prášky začali aplikovať na základ vazelíny, ktorá udržala tvar aj počas potenia či iných aktivitách.

Prvé nalepovacie bindi boli predstavené približne v polovici 20. storočia a tekuté kumkum bolo uvedené na trh v 80. rokoch 20. storočia. Žiadna z týchto aplikácií však tak dôkladne nenahradila práškovú formu, ktorú využíva 99 % veriacich.

Od 20. storočia sú farby a štýly čoraz zložitejšie a bindi nosia vydaté aj nevydaté ženy. Dokonca sa zapáčili aj speváčkam ako Selena Gomez či Gwen Stefani.