Boxerské povstanie

Celé 19. storočie sa v Číne nieslo v duchu vzájomných frustrácií medzi Čínou a Západom, ktoré sa neustále pokúšali otvoriť obchodné cesty a Číňania zas považovali západné zeme za barbarov. Čínske obavy zo západnej kultúry žili v presvedčení, že Čína od nich nič nepotrebuje. Dokonca sa šírili povery, že západní misionári unášajú čínske deti a od strachu vznikala zlosť na nové železnice, ktoré západní stavitelia viedli cez hory a narušovali tým tak posvätné princípy fengshui.

Na konci 19. storočia zavládlo v Číne rozšírené rozhorčenie nad rastúcimi ekonomickými ťažkosťami, ku ktorým sa pridali desaťročia ponižujúcich obchodných a politických ústupkov, ktoré vládnuca dynastia Qing udelila zahraničným mocnostiam. Tento hnev viedol k násilnému povstaniu na severe krajiny, ktorého cieľom boli cudzinci, kresťanskí misionári a čínski kresťanskí konvertiti. Hoci ju začali roľníci, získala podporu od cisárskej čínskej vlády aj ozbrojených síl.

Povstanie iniciovala čínska tajná spoločnosť s názvom Yihetuan (Spravodlivé a harmonické päste). Táto skupina praktizovala formu bojového umenia, ktorá sa podobala boxu, aspoň pre západné oči. „Boxeri“, ako sa stali známymi, sa pustili do ozbrojeného ťaženia s cieľom vyhnať všetkých cudzincov z Číny. Hoci niektorí z jej členov nosili strelné zbrane, väčšina bola vyzbrojená len kopijami a mečmi. V niektorých oblastiach boli „boxeri“ posilnení lepšie vybavenými cisárskymi čínskymi jednotkami.

Pôvodne hnutie boxerov vzniklo z tajných spolkov a prvkov proti dynastii Qing. Avšak ich odpor k cudzincom bol silnejší než ich vojenské schopnosti. Boxeri ozbrojení širokými mečmi, čelenkami a magickými talizmanmi (nosené v naivnej viere z povier a mágie, ktoré im zaručia nesmrteľnosť) v roku 1899 povstali a začali masakrovať kresťanov a útočiť na západné záujmy. Cisársky dvor vytušil príležitosť, a tak s boxermi uzatvoril spoluprácu. Tí sa tak vzdali svojich programov proti dynastii a spojili sa vypudiť „cudzích diablov“, ako ich nazývali.

V máji 1900 sa hordy boxerov potulovalo Pekingom. V júni 1900 rastúce násilie prinútilo zahraničných diplomatov, misionárov, vojakov a čínskych kresťanov uchýliť sa do jednej štvrte hlavného mesta Peking a požiadať o medzinárodnú pomoc. Opevnili sa a čelili odhodlanej čínskej armáde. Štvrť zahraničných veľvyslanectiev ležala južne od Grand hotela v Pekingu a prevažná časť tejto oblasti ostala zničená.

Japonci, Rusi, Briti, Američania, Francúzi, Rakúšania, Taliani rýchlo zostavili expedíciu pre medzinárodnú pomoc a po určitých nepodarených pokusoch sa im v „poslednej minúte“ podarilo vyslobodiť svojich krajanov z pasce. S pomocou Rusov a Francúzov si americké delostrelecké jednotky prerazili cestu cez sériu hradieb a brán a svoj postup zastavili, keď sa dostali do Zakázaného mesta. Cisárovná vdova utiekla, preoblečená za sedliačku spolu s väčšinou kráľovského dvora. Cisárovná vdova Cixi ušla s cisárom severnou stranou Zakázaného mesta do Xi’anu.

Medzinárodné sily potom rozdelili Peking na okresy, pričom každý národ spravoval jednu z týchto oblastí. V niektorých okresoch boli osoby podozrivé z toho, že sú „boxermi“, podrobené skrátenej poprave. Povstanie sa oficiálne skončilo v septembri 1901 podpísaním Boxerského protokolu. Západné mocnosti uvalili na dvor dynastie Qing zdrvujúce reparácie, ktoré sa odvolávali na protokol, kde prinútili Čínu zaplatiť obrovské odškodné, ktorého splatenie trvalo celé roky.

Trpká lekcia boxerského povstania Čínu donútilo vykonať nepríjemné rozhodnutie a pokiaľ mala krajina prežiť, musela začať kopírovať Západ. Na krátko potom Čína zvrhla svoju poslednú dynastiu Qing v roku 1911 a nakoniec prijala komunizmus, ktorý sa ukázal ako jeden z najtrvalejších režimov prevzatých zo Západu. V nasledujúcom roku bola založená Čínska republika, čím sa ukončila viac ako 2000-ročná vláda cisárskej dynastie.