Čo vidieť v Santiago de Chile

Navštíviť Santiago je vraj za trest. Nič tu nie je a jediná šanca, že to uvidíte je keď je škaredé počasie a vtedy nie je naozaj NIČ vidieť. A to býva často. My sme tu 3 dni a 3 dni máme slnko ako v Tibete, bez jediného mráčika, čistá nádhera. Je tridsať stupňov ale moc to necítiť a tak prechádzame mestom po stopách Petra Hliničana, ktorý tu dlho žil. Máme množstvo vychytávok a pridávame aktuality a predstavte si, zo Santiaga sme nadšení. Je Pravda, že sa nachádzame v “Ring of Fire” a Santiago = zemetrasenie. Preto všetko čo postavili padlo a keď stavali, tak to nemohlo byť ani vysoké ani krehké (rozumej vycibrená architektúra), aby to nepopadalo. Začali sme o 11.00 pred prezidentským neoklasistickým palácom Moneda (Palatio de la Moneda). Najväčšia vlajka Čile vlaje s graciou na miestnej Avenue des Champs- Élysées, na 7.77 km dlhom bulvári La Alameda pomenovanom aj podľa osloboditeľa (od Španielov), O’Higgins (áno Bernardo mal Írske korene). No a z druhej strany z Námestia ústavy (Plaza de la Constitución) pozorujeme výmenu stráži – na koňoch. Tá nie je každý deň! Potom si pod jedinou sochou marxistu Salvadora Allendeho rozprávame históriu tejto bývalej mincovne. O tom ako v nej generál Pinochet zbombardoval lekára Allendeho, ktorý sa kamarátil z lekárom Che Guevarom a ako Pinochetovi “vraj” pomáhala CIA a nevadilo im, že Allende bol zvolený demokraticky. Debatujeme o tom ako lavicový intelektuál, ktorý ekonomicky zruinoval krajinu v beznádejnej situácii spáchal samovraždu, aby si udržal honor. Hrdosť to je Chile do dnešných dní. V Chile dnes opäť vládne socialistická prezidentka, mnohí chcú dnes zmeniť Pinochetovu ústavu. Pomohol Pinochet Chile v danej dobe? Je Chile ekonomickým tigrom Južnej Ameriky vďaka nemu? Alebo to bol bakaný ujo, ktorý zabil za 17 rokov vlády 3000 nenapravitelných komunistov ženúcich krajinu do záhuby? Situáciu Vám značne ozrejmí filmár Pablo Larrain, ktorého som už spomínal. Syn ministerky a politika, je synáčik, no aj tak talentovaný. Okrem toho, že teraz sfilmoval Jackie, je známy filmom Post Mortem (2010), ktorý je jemne morbídny a rozpráva o zriadencovi patológie, ktorý sa prechádza po meste uprostred Pinochetovho puču. K pádu Pinochetovej diktatúry sa vrátil v ďalšej snímke NO (2012), ktorá mala nomináciu na Oscara. Videli sme nedeľnú omšu v najkrajšej katedrále Chile v Metropilitnej katedrále. Mali plno. Nedelnú omšu môžete vidieť iba v nedeľu, hmm. No musíte na to myslieť a byť na správno mieste v správny čas. Pri gumennom latinoamerickom čese to nie je až taka samozrejmosť. Potom sme si na rybacom trhu, ktorý je najlepší opäť v nedeľu dali ceviche = surové marinované ryby a morské potvorky a k tomu pisco sour. Znie to Peruánsky ale v Santiágu to považujú za svoje. Pisco sour (pisco – vínovica, vaječné bielko, limetkový džús a na vrchu trošku angoustry). Mne to chutí, aj keď je to babský nápoj a nepil by som to pravidelne. No odporúčam ochutnať! Ceviche je zázrak. Ide o konkurenciu sašimi na Tsukiji v Tokiu. Je to “MUST”. Kraby si tu nedávame. Prečo? Lebo tie sú z Patagónie a my si za nimi zaletíme. Už sa teším, tu chuť spred troch rokov stale cítim. Dávame si pivko v štvrti Belavista a Lastarria, kávičku v "Modrom" a ja aj v "Červenom dome". Zastavujeme sa na vystúpení tanečníkov, na nedeľných trhoch, prechádzme krížom cez celý nádherný park Forestral, ktorý je cez víkendy plný piknikujúcich ľudí. Užívame si kultivovanú svetovú metropolu, ktorá má dnes 8 miliónov obyvateľov a silnú vzdelanú kultivovanú vrstvu, ktorá mi na Slovensku tak chýba. Grafity v Belaviste sú jednoducho vkusné, tisíce reštaurácii je vkusných, neviem či poznám mesto, kde je v centre toľko univerzít, toľko predajní kníh, antikvariátov. Mladí ľudia prídu na ulicu a učia sa tancovať klasické tance. Tomas u ktorého bývam je herec a dnes má predstavenie a tak musím ísť, je to pre neho veľká vec. Mladí sú angažovaní, chcú budovať svoju krajinu a robia, riskujú a veľmi sa snažia nerobiť iba najlacnejší shit. Cítim tu veľkú snahu o dosiahnutie úrovne. Bratislava prídi sa učiť do Santiago de Chile! Santiago je úžasné tým, že jeho pôvodní obyvatelia bojujú, aby sa neustále zlepšovalo. Nepozerajú sa na to, že všade naokolo to jednoducho nejde a tvrdo pracujú, aby boli Juhoamerickou výnimkou. Santiago je viera v budúcnosť, Santiago je hrdosť a dobrý pocit. Foto: výhľad na Santiago de Chile, mesto, ktoré sa Vám s BUBO bude určite páčiť