Jogging v Santiago de Chile

Na starých rytinách nachádzam rieku Mapocho a predstavujem si Amazonku. Rieka tu zaberá značnú časť mesta, značnú časť rytiny. A teraz som pri rieke a nenadchlo ma nič. Snáď len ritiny hostesiek, ktoré tu ponúkajú bežcom vodu. Ide o Mapocho run, tzv Cross Country Urbano, korytom rieky. Hmm, poviem vám neutopila by sa ani čivava, voda tu prakticky nie je. Všetci bežci majú žlté tričká a vyznieva to veľmi kultúrne. Ľudia zo Santiaga pretvorili prúser (rieka bez vody) na výhodu (organizujú beh riekou). Pripadá mi to ako Transdanube swim, kde zdolávame “nebezpčnú špinavú” rieku, no Mapochjo sa naozaj preplávať nedá. Odreli by ste si pupok. Prebehnúť OK, to si predstaviť viem. A tak prebehnem okolo a cez most plný zámkov mladomanželov mierim okolo právnickej fakulty k najvyššiemu vrchu mesta, k Cerro San Cristóbal. Pri vrátnici ma prinútia zapísať sa. Je 6 hodín ráno, ešte je prítmie a boja sa o mňa, teda takto to zdôvodňujú. Je Pravda, že tu bežím sám, ale to podľa mňa preto lebo je nedeľa a to je tu v katolíckej krajine ešte svätý deň a sobotný večer ešte iba končí a ja stretávam ožranov vracajúcich sa zo záťahu a neskôr zopár indiánov, čo zrejme vyznávajú šamanizmus. Idú vítať východ slnka nad vrchom, ktorý volajú Tupahue. Slušní belosi sú doma, vyspávajú opicu a chystajú sa na omšu. Výbeh – vyšľap na San Cristobal radím popri výbehu na Stolovú hour v Kapskom meste za “nutnosť” pre každého bežca - cestovateľa. Plus je to fajn tréning pred trekkingom v Torres del Paine na zájazde Patagónia, kam smerujeme. Od brány, ktorá je hneď vedľa dolnej stanice lanovky bežíte vľavo hore. Pri prvej odbočke vpravo neodbočte, tá vedie do ZOO a pokračujte rovno, no po ďalších 500 metroch už vpravo odbočte na hlinenú cestu so zábranami pre dobytok. Žiadny som v Santiagu nevidel a cez cestu mi tu práve prebehol zajac. Ale OK, zábran je tu až až, zrejme kvôli motorkám či mountainbikom? Na začiatku je automat s pitnou vodou, ktorá je zadarmo. Tlak bol tak nízky že by ste museli trubičku olizovať. No ked ide o život, čo keď vyrazíte neskôr a slnko už bude hore aj môže ísť, tak ide o záchranu života. V Kapskom meste je Stolová hora 20 min autom z centra (skoro ráno bez dopranej zápchy) , tu je to 15 minut behom z Vášho centrálne položeného hotela a my v BUBO máme vždy centrálne položený hotel, keďže vieme, kde centrum je. Zdá sa to triviálne ale v 8 milionovom meste je malá odchylka značnou stratou času. Bežíte hore, hore po hlinenej cestičke povedľa kaktusov a zrazu sa nad vami týčia palmy a začína svitať. Všetko je tmavé a vy vidíte osvetlenú bielu sochu Panenky Márie, ktorá je s podstavcom vysoká 22 metrov, no teraz zo spodu je malilinká. Dole pod vami je mesto a za ním Andy. Je to nádhera a tu väčšina bežať prestane a prejdete do “indiánskeho behu” ako miestny kmeň Mapučo. Som na vrchu, uff, som tu sám lanovka ešte nepremáva. Idem cestou krížov a slnko vychádza. Trošku neskoro akoby ste čakali ale to preto lebo musí vykuknúť spoza Ánd a teraz vykuklo a osvetlilo kríže, najprv ten horný modrý a o 10 minút aj ten červený pod ním a čoskoro všetkých 7 krížov a cez ne na jednej strane vidíte Paneku Máriu a keď sa otočíte na druhú vidíte najvyššiu budovu Latinskej Ameriky vysokú presne 300m. Gran Torre Santiago je nádherný mrakodrap a postaviť ho v tejto tektonickej zone chcelo riadnu drzosť a riadne know how. A o tom je Santiago. PS: mám nádhernú foto východu slnka s krížami, ale dal som tie riťule.