Stojím v Punta Arenas (Piesočný Bod) pod sochou môjho hrdinu, ktorým je Fernão de Magãlhaes, Portugalec z chudobnej šľachtickej rodiny, hrdina, ktorý ako prvý oboplával svet. Ako teenenger som čítal knihu o jeho ceste a potom som o týchto cestách dlho sníval. V prvom ročníku na GAMČA (Gymnázium Červenej Armády Alexandra Markuša), teraz Gymnasium na Grosslingovej ulici ma súdruh učiteľ Perečko vyvolal k tabuly a dostal som tému Magellan. Vošiel do I.C triedy a hodil plnou silou zväzok kľúčov smerom dozadu kde som sedel. Netrafil ma, ale niekoho o dve lavice vedľa. “Ako sa môžeme učiť v miestnosti kde je nábytok hore nohami” a myslel tým stoičky, ktoré sme povinne za socializmu museli vykladať na lavice. Dali sme stoličky tera dole. “Fellner no povedz nám čo sú polďeri” Myslel poldery v Holandsku. “Na púšti sú duňi” hovorieval ako správny stredoslovák. A aj my sme to museli tak vyslovovať. “A teraz Magaljenš” Vedel som samozrejme úplne všetko, na gymnasium som sa dostal bez prímačiek, lebo som mal na zákaldnej škole posledné 3 či 4 roky same jednotky. Fernando Magallana som miloval, mohol som tam rozprávať 2 hodiny. No on po 3 minutách zhodnotil situáciu tak, že zle vyslovujem meno moreplavca. Vyslovoval som portuglsky Fernao Magaleens, no teraz to bolo jedno, evidentne ma ako skúsený pedagóg chcel skrotiť. Každopádne dostal som prvý raz v živote trojku. Z takého smiešneho predmetu ako zemepis a tá mi hrozila aj na vysvedčení. No nakoniec sme si s Perečkom (to nebola prezývka) našli k sebe cestu a on mi zemepis neznechutil úplne. Práve naopak. A naučil ma, že svet nie je vždy spravdlivý a človek musí hľadať cesty ako dosiahnúť výsledok. Tak ako to robil Magallanes. Pomáhal dobyť prístav Melaca na Malajskom polostrove a preplavil sa až na Moluky, do raja korenín,. Ktoré sa dali zobchodovať v tejto dobe lepešie než zlato. Potom sa vybral do Maroka, kde bol zranený a už doživotne kríval. Upadol v nemilosť portugalského kraal, lebo sa vraj cchel osobne obohatiť a dlho dokazval že to nebula Pravda, ale iba intrigy dvora. Nakoniec presvedčil španielskeho kráľa aby bol hlavným investorom jeho výpravy kde sa chcel dostať k bohatým zásobám korenia nie okolo Mysu Dobej Nádeje, cestu, ktlorú vlastnili Portugalci ,ale okolo Nového sveta. 5 lodí, vyše 270 posádky vyrazilo v roku 1520 na cestu zo Sevilly. Splavili krátky úsek rieky Guadalkvivir a 5 týždňov čakali. Potom ich napadli Portugalci ktorým sa tento plán nepáčil. Zmluva z Tordesilla s papežovou pečiatkou už svet rtozdelila, ale Portugalci boli teraz najsilnejšou krasjinou Európy a chceli si túto pozíciu udržať. Flotila plávala smerom k Rio de Janeiro ale potom sa zvrtla na juh a zakotlila v ústi Rio de la Plata, niekde medzi Buenos Aires a Montevideom. Tu sa kapitán rozhodol prezimovať a to vyvolalo vzburu na troch lodiach z piatich. Keď sa totižto pýtali či s dá ísť smerom na juh dostávali správy, že tam žijú iba duchovia a príšery, obri. Magallanes sa nevedel ns tie lode dostať, no jeho ľudia sa v novi po tajme priplavili k jednej a odťali kotvu a loď zrazu smerovala priamo k hlavnému dobre vyzbrojenému Trinidadu. Magallanesova družina zabila kapitána aj druhej lode a tá tretia loď sa vzdala. Kosti popravených našiel neskôr na pláži známy pirát Francis Drake. Začiatkom leta výprava vstúpila expedícia do úžiny. Bol 1.novrmber a nazvali ju Úživa Všech svätých, bol úzka a neskutočne nebezpečná. Zázračne to nebol uzučký fjord ale skutočne úžina a oni ju prešli z Atlantiku až po ďalší ocean, ktorý Fernão Magallanes nazval Tichým (Mar Pacifico). Na ceste sretávali Indiánov Yaghan, ktorí neboli oblečení do kožušín, ale zohrievali sa u svojich ohňov, ktoré horeli 24h denne. Tento ostrov nazvali Tierra del Fuego – Ohňová Zem. Na druhej strane našli obrovitánske ľudské šľapy a videli obrov. Priemerná výška výpravy bola menej než 160cm a indiáni kmena Tehuelče mali vyše 180cm. Stretávali tu “ťavy bez hrbu” (zrejme guanaco – podobné lame) a “čierne husy” ktoré sa nešklbú, ale musíte ich zvliecť z kože (to boli tučniaky). Prešli krížom cez obrovský oceán, bezmla 4 mesiace neboli na pevnine a iba sa plavili a plavili, námorníkov trápil skorbut, vypádavali im zuby, umierali. Prekročili rovník a dostali sa na Guam, kde som sa ja dostal pred troma rokmi. Tu ich síce domorodci okradli, ale dostali čerstvé potraviny. Následne objavili Filipíny, ktoré sa neskôr stali španielskou kolóniou. Miestny král a kráľovná na ostrove Cebu prijali kresťanstvo a boli veľmi milý. Poprosili Magellana, aby im pomohol proti ich nepriateľovi kráľovi Datu Lapu Lapu. Magellan začal po dobrom, no keď Lapu Lapu odmietol prijať kresťanstvo 27. apríla 1521 zaútočil. 15 vojakov proti 1500 domorodcom. Domorodci videli kto je šéfom a útočili vyslovene na Fernãa. Trafili ho bambusovým oštepom a následne dorazili stovkami úderov. Lapu Lapu odmietol jeho telo vydať. Magellanovi zomrela v Seville manželka a obidve jeho deti a teraz sa zdalo, že o tomto človekuuž nikdy nikto nebude počuť. Do Trnidadu začala natekať voda a nikto to nevedel opraviť, naokoniec sa lode rozdelili, Trinidad zajali Portugalci a neskôr sa potopil. Z pôvodných 270 členov posádky (často čítam počet 278 ale to vôbec nie je isté) sa na najmenšej lodi Victoria vrátilo 18. Nikdy im nevyplatili celú výplatu. Celé 3 roky si zapisovali deň za dňom ,ale keď prišli zistili, že im deň chýba. Boli prví, ktorý vyskúšali prechod Dátovej hranice v praxi. Pre mňa je to vždy vzrušujúce doteraz. Vznikla z toho veľká diskusia a vyvrcholilo to vyslaním špeciálnej delegácie k papežovi. Teraz stojím na Plaza de Armas, pod sochou hrdinu, ktorý dokázal niečo, čo neexistovalo a do poznania našej planéty prispel notnou dávkou. Fernão o stojí na vysokom podstavci v prostriedku parku, pravú nohu má vykročenú na hlavni dela a nepozerá sa vpred ale je otočený smerom k úžine, ktorú pomenovali po ňom. Až do roku 1914, do otvorenia Panamského prieplavu všetky cesty viedli tadialto alebo cez južnejší Hornov mys. Ja Vám píšem a z mojej izby sa pozerám na najširšiu časť Magallanovho prieplavu ktorá je tu pri Punta Arenas široká bezmála 30km. Vyrážame ďalej na juh, tam kam sa nechodí, úplne úplne dole. Srdečne zdravím všetkých cestovateľov. Prečítajte so rozsiahly blog s mapou trasy: Prvá cesta okolo sveta Magelan
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
Tipy a zážitky - Čile
- Čo vidieť v Santiago de Chile
- Gran Torre Santiago – najvyšší mrakodrap
- Pablo Neruda – dom čilského básnika
- Jogging v Santiago de Chile
- Hotel Serrano v Torres del Paine, Chile
- Patagóniou na koňoch
- Santiago de Chile - rady a tipy
- Valparaiso a Viña del Mar.
- Aconcagua - najvyššia hora Južnej Ameriky
- San Pedro de Atacama a Mesačné údolie
- Tarapacá - sever Chile
- Prezident Piñera, Chile
- Tipy a dobrú chuť zo Santiago de Chile
- Augusto Pinochetom vs Salvador Allende
- Pod sopkou Licancabur s najvyšším jazerom sveta
- Salar de Atacama
- Prvá slovenská expedícia krížom cez Južnú Ameriku/ Chile
- Prvá cesta BUBO do Chile -20 storočie
- Wulaia Bay, Patagónia
- Martin Kukučín v Punta Arenas